Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Murphyho múdre pravdy
Aj najveľavravnejšie fakty zoslabnú pôsobením tlaku zhora.
Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.
Usmievajte sa, zajtra bude ešte horšie a pozajtra už možno vôbec nebude.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Informácie pre šéfa
Doba čakania na doplňujúcu informáciu sa predlžuje v závislosti od toho, ako urgentne musí byť rozhodnutie prijaté.
Peniaze sa majú získavať čestným spôsobom. Ak to nejde, tak za každú cenu.
Čím menej rozumiete obsahu informáucie, tým viac ste kompetentný o nej rozhodnúť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a veci
Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.
Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.
Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Typy ľudí - VI. večer
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
Odkladanie práce nás väčšinou ochráni od vyrušovania (napr. od poverenia inými úlohami).
(Murphyho zákony po poslednej novele)