Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Hlúposti sa medze nekladú
Je zdraviu škodlivé hovoriť iné, ako chcú počuť mocní. Kto chce byť "in" riadi sa vekmi osvedčeným pravidlom: "Kam vietor, tam plášť."
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.
(Murphyho zákony v bájkach)
Všeobecné ustanovenia
Matka príroda je macocha.
Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.
Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.
(Murphyho zákonník)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.
Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
(Murphyho zákony v bájkach)
Informácie pre šéfa
Maximálne peniaze sa dajú zarobiť výlučne len s minimálnou námahou a naopak, maximálna námaha je odmenená vždy len minimálnymi peniazmi.
Vec sa nakoniec nepodarí kvôli tomu, čo bolo vo vašich informáciách označené ako nemožný jav.
Keď dvaja dostanú tú istú informáciu, nikdy z nej nevyvodia ten istý záver.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)