Murphy radí
Typy ľudí - VI. večer
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
Kto nevie ani učiť ani šéfovať, ten vymýšľa predpisy.
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Odvaha tárať
Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.
Ak lieky proti chorobe nezaberajú, najjednoduchšie je zmeniť chorobu.
Dôveruj len tým veliteľom, ktorí v prípade neúspechu stratia aspoň toľko čo ty!
(Murphyho Zbierka zákonov)
Prečo máme radi informáciu?
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Transformovať krízu na rutinu sa dá tak, že krok za krokom zaznamenáme činnosť šéfa pri prekonávaní pôvodnej krízy a spracujeme ho do pracovného postupu.
Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)