Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.

Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.

Matka príroda je macocha.

Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.