Murphy radí
Veci sa kazia
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
(Murphyho zrnká II)
Murphy a šťastie
V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.
To, že máte šťastie, ešte nezaručí, že vyhráte.
Hlúposť je nevyliečiteľná choroba.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
(Murphyho zákony v bájkach)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Absolútna prispôsobivosť v sebe obsahuje prísľub neschopnosti.
Je jednoduché priviesť koňa k rieke, ale až potom môžeš povedať, že si niečo dokázal, keď ho presvedčíš, aby preplával na chrbe na druhú stranu.
Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)