Murphy radí
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
(Zrnká úsmevu)
Typy ľudí - VI. večer
Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
Ak riešenie problému vyžaduje zvolanie väčšieho počtu porád, potom sa tieto porady nakoniec stanú dôležitejšími, ako problém.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Zákony odkladania
Nič nie je natoľko jednoduché, aby sa to nedalo sfušovať.
Čím drahšia je realizácia projektu, tým menšia je šanca ho zastaviť – a to hlavne potom, ako vyjde najavo, že je nepotrebný.
Už zaužívané postupy sú náchylné prežiť i napriek príchodu nových postupov.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphyho zákonník
Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.
Ak necháme veciam voľný priebeh, dočkáme sa iba trapasu.
Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.
(Murphyho zrnká II)