Murphy radí
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek očami klasikov
Never prítomnému šťastiu.
Hnev bráni duchu poznať pravdu.
Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.
(Myšlienky bez cla)
Murphy a šťastie
Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.
V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.
To, že máte šťastie, ešte nezaručí, že vyhráte.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Kolíska práva
Rozoznať pravdu a lož je veľmi ťažké umenie.
Z klamstva sa nemôže stať pravda.
Falošný svedok neostane bez trestu a ten, kto klame, sa nezachráni.
(Myšlienky bez cla)