Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Zajtra bude ešte horšie ako je dnes!

Ako náhle máte to, čo ste chceli mať, dostanete chuť na niečo iné.

Keď si zle zapneš prvý gombík, už sa poriadne nepozapínaš.

Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.

Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.

Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.