Murphy radí
Človek očami klasikov
Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.
Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.
Múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Nie je treba klamať vždy a všetkých ľudí. Stačí len občas a tých správnych ľudí.
Ani najlepší obchodný priateľ nie je ozajstným priateľom.
Všetko sa dá vyhrať a všetko sa dá stratiť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Parkinsonove zákony - V. večer
Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.
Tímová práca je dôležitá tým, že dáva možnosť za neúspech obviniť druhých.
Veľa sa hovorí o rozpínaní vesmíru. Čo je všk rozpínanie vesmíru oproti rozpínaniu organizácie!
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život je smiešny
Sudca vojde do sály, buchne kladivkom a oznamuje: „Skôr ako začneme, musím vám povedať jednu vec. Obhajoba mi zaplatila 5 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Obžaloba mi zaplatila 3 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Aby bol proces spravodlivý, vraciam obhajobe 2 000 €.
Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“
Neschopný advokát môže zdržať prípad aj šesť rokov. Schopný aj dlhšie.
(Myšlienky bez cla)