Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Človek očami klasikov
Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.
Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.
Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.
(Myšlienky bez cla)
Zákony života
Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.
Ak niečo funguje, je to pasca. Pravdaže len za predpokladu, že ide o pascu na človeka.
Všetko zlé, rovnako ako všetko dobré sa neustále rozvíja. Ak na chvíľu prestanete dávať pozor, v tom momente ste v kaši až po uši.
(Murphyho zákonník)
Nevytesané pravdy - I. večer
Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.
Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.
Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ja nič, to Murphy
Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.
To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.
Aj keď pochopíte princíp, ktorý hýbe vesmírom, ženská logika pre vás navždy zostane tajomstvom.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)