Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Sláva a peniaze...
Optimizmus a pesimizmus sa od seba líšia akurát stanovením dátumu konca sveta. (Lec)
Človek musí mať budúcnosť v mysli a minulosť v aktách. (Talleyrand)
Čo je hodné toho, aby to bolo vykonané, je tiež hodné toho, aby to bolo vykonané poriadne. (Chesterfield)
(Myšlienky bez cla)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Budúci čas od slova ženiť sa je rozviesť sa.
V manželstve je často lepšie nič nerobiť a vždy je lepšie nič nepovedať.
Sex je jedným z deviatich dôvodov pre reinkarnáciu. Ostatných osem nestojí za reč.
(Murphyho zákonník)
Murphy a šťastie
Hlúposť je nevyliečiteľná choroba.
Múdrym sa nepodarí vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, lebo múdri neustále podceňujú genialitu hlupákov.
Opakovanie hlúposti nie je matkou múdrosti.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Svetlá budúcnosť
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
(Myšlienky bez cla)