Murphy radí
Život je smiešny
Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.
Milionár náhle zomrel a ukázalo sa, že nezanechal závet. Trúchliaca vdova sedí u rodinného advokáta a žiada ho o radu. Advokát nahlas rozmýšľa: „Takže, váš manžel zomrel a nezanechal závet. A povedal aspoň niečo bezprostredne pred tým, ako zomrel?“ „Ale áno, hovoril: Preboha Mary, odlož tú pušku, aj tak s ňou netrafíš ani do stodoly!“
Sudca hovorí obžalovanému: „Chcete uviesť nejaké poľahčujúce okolnosti?“ „Áno, pán sudca. Chcel by som slávnemu súdu pripomenúť, že už som bol trikrát trestaný a vôbec to nepomohlo!“
(Myšlienky bez cla)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Väčšina správ sa postupne zhoršuje.
Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.
Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
(Zrnká úsmevu)