Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Vo všetkom treba poznať mieru. Vyhýbajte sa ženám, vínu a hlasitému spevu. Najmä tomu spevu.

Žiadny deň nie je dobrý ako termín svadby.

Čo je dobré, je zakázané. Čo nie je zakázané, nie je zaujímavé.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Dobré úmysly robia správanie človeka nepredvídateľným.

Bohužiaľ, ani to, že urobíte ostatných nešťastnými, nezaručí šťastie pre vás.

Človek sa narodí nahý, mokrý a hladný. A potom sa veci začnú zhoršovať.