Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
15. 9. 2021
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je odstránenie nespravodlivosti v oblasti poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vlastní okrem majetku, ktorý sa na účely zákona č. 447/208 Z. z. nepovažuje za majetok (napr. nehnuteľnosť, v ktorej býva), aj ďalší majetok, s ktorým nemôže samostatne nakladať.
Ide napríklad o situáciu, kedy vlastní nehnuteľný majetok ako súčasť nerozdeleného BSM po rozvode manželov, súd však ešte o návrhu nerozhodol. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je v takomto prípade v bezvýchodiskovej situácii, kedy nemá nárok od štátu na pomoc (peňažný príspevok), hoci sama svoje majetkové postavenie nevie ovplyvniť (napr. kvôli nesúhlasu bezpodielového spoluvlastníka alebo prieťahom v konaní na súde), alebo ak je majetok predmetom záložného práva. V týchto prípadoch je namieste, aby štát pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia túto situáciu zohľadnil.
V Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2020-2024 sa na viacerých miestach uvádza, že vláda prijme rôzne opatrenia na ochranu, podporu a rozvoj práv ľudí so zdravotným postihnutím. Návrh zákona je koncipovaný presne v duchu, v akom je toto programové vyhlásenie formulované.
K
Vysporiadanie daňovej povinnosti za mŕtveho daňovníka
9. 5. 2019
Ustanovenia zákona ZDP riešia postup úpravy základu dane len v prípade, ak daňovník dosahoval príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu a zomrel (je to len jeden z prípadov, kedy musí daňovník upraviť základ dane z týchto príjmov).
Takáto úprava je uvedená priamo v ustanovení § 17 ods. 8 ZDP. V predmetnom ustanovení nie je konkrétne upravená povinnosť úpravy základu dane pre príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu uvádzané v § 6 ods. 4 ZDP, ak však daňovník/autor/umelec zomrie upraví sa aj jeho základ dane takýmto spôsobom, nakoľko aj z ostatných ustanovení ZDP vyplývajú povinnosti pre správne určenie dane. Ak teda napr. umelec eviduje pohľadávku, ktorá mu vznikla do dňa úmrtia voči napr. divadlu, potom ku dňu smrti dedič upraví základ dane aj o túto pohľadávku. Príjem, ktorý už bude plynúť dedičovi nebude predmetom dane, nakoľko už bol zdanený v daňovom priznaní zomretého daňovníka ku dňu jeho smrti.
V prípade všetkých ostatných zdaniteľných príjmov, ktoré plynuli daňovníkovi do dňa smrti, je povinný vysporiadať dedič, ktorý postupuje v súlade s ustanoveniami, ktoré riešia daný druh príjmov, t.j. ak dosahoval zomretý daňovník napr. príjmy zo závislej činnosti (zamestnanec), pri podaní daňového priznania
Nájom nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku
6. 5. 2019
Platitelia DPH, ktorí prenajímajú alebo mienia prenajímať po 1. 1. 2019 nehnuteľnosť alebo jej časť vrátane prenájmu bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru ako aj poskytovanie ubytovacích služieb, sú od januára ovplyvnený novými zmenami v zákone o DPH.
Zákon č. 369/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH) účinný od 1. 1. 2019 okrem iného upravil v § 38 uplatňovanie DPH pri nájme a podnájme nehnuteľnosti alebo jej časti vrátane bytov, apartmánov a nebytových priestorov. Cieľom tejto úpravy bolo zabrániť uplatňovaniu odpočítania dane hlavne pri prenájme budov určených na bývanie ako napr. rodinných domov, bytov a apartmánov. Súčasne došlo k zavedeniu zníženej sadzby dane vo výške 10% na ubytovacie služby a to za účelom podpory cestovného ruchu.
Príplatky za prácu od 1. mája
2. 5. 2019
Od 1. mája vstúpili do platnosti nové mzdové zvýhodnenia pre zamestnancov, ktorí pracujú cez víkendy a sviatky.
Hoci k úprave príplatkov došlo už minulý rok, prechodným ustanovením došlo iba ku miernej korekcii a zamestnávateľom sa dal čas rok na to, aby si počas tohto prechodného obdobia pripravili financie na nové zvyšovanie. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí tomuto zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. V prípade, ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno a to najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.
Česká republika zdaní Facebook a ďalšie internetové giganty
2. 5. 2019
Česká republika zavedie sedempercentnú digitálnu daň pre veľké internetové firmy, ako je Facebook či Google. Dohodla sa na tom koalícia ANO a ČSSD, ministerstvo financií do konca mája vypracuje návrh. Odhaduje, že by mohla do štátneho rozpočtu priniesť ročne päť miliárd korún. Podľa úradu by daň mohla platiť od polovice roku 2020. Vyplýva to z informácií ČTK od ministerstva financií a vládnej ČSSD.
„Digitálna daň sa bude vzťahovať na najvýznamnejších globálnych hráčov a reaguje na doterajší neúspech rokovaní o riešení na úrovni Európskej únie a pomalý postup v prípade globálneho riešenie v OECD. Diskusia nie je o tom, či toto zdanenie zavádzať, ale odkedy, v akej podobe a v akej výške,“ uviedla ministerka financií Alena Schillerová. Daň by sa mala dotknúť internetových firiem s globálnym obratom nad 750 miliónov eur.