Pandémia nezastavila rast miezd. V priemere prekročili 1100 eur
9. 3. 2021
Mzdy si udržali rast v poslednom štvrťroku aj za celý rok 2020. Priemerná mzda na Slovensku na ročnej úrovni prekročila 1100 eur za mesiac. Informoval o tom štatistický úrad.
Priemerná mzda zamestnanca si v roku 2020 napriek epidémii nového koronavírusu udržala rast, iba zmiernila jeho tempo o polovicu na 3,8 percenta a dosiahla hodnotu 1133 eur.
V poslednom štvrťroku bola medziročná dynamika rastu priemerného zárobku 5,8 percenta. Na sklonku roka prvýkrát priemerné mzdy prekročili hranicu 1000 eur vo všetkých ôsmich krajoch.
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve dosiahla vo 4. štvrťroku minulého roka 1245 eur, medziročne bola vyššia o 5,8 percenta.
Napriek tomu, že rok 2020 poznamenala kríza spojená s ochorením COVID-19, dosah tlmiacich opatrení na výkon ekonomiky ovplyvnil rast miezd na celoslovenskej úrovni menej, ako sa očakávalo.
Priemerné mzdy síce zaznamenali medziročný pokles v druhom štvrťroku 2020 o 1,2 percenta, v treťom a štvrtom štvrťroku sa vrátili k rastúcemu trendu.
Po zohľadnení miery inflácie reálna mzda vo 4. štvrťroku 2020 vzrástla o 4,2 percenta. Sezónne očistená priemerná mzda sa oproti tretiemu štvrťroku 2020 zvýšila o 1,9 percenta.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Bonus na dieťa rodičovi znižuje daň
19. 3. 2009
Okrem rodinných prídavkov štát prispieva rodičom na deti aj cez daňový bonus. Daňový bonus na rozdiel od prídavkov dostávajú len rodičia, ktorí pracujú.
Bonus poberá len jeden z rodičov a nárok naň má rodič,
ktorý vlani zarobil aspoň 48 600 korún. Ak si bonus chce uplatniť rodič,
ktorý podniká, nesmie byť vo svojom podnikaní v strate.
Zamestnanci dostávajú bonus každý mesiac. Vo výplate sa im to
prejavuje tak, že im zamestnávateľ o sumu bonusu znížuje daň. V čistom im preto príjem stúpne. Od júla je daňový bonus 19,32 € (582
Sk) na jedno dieťa.
Podnikatelia nedostávajú bonus mesačne, ale uplatnia si ho až v
nasledujúcom roku pri podaní daňového priznania.
Doklady na priznanie bonusu
Na priznanie bonusu je potrebný niektorý z
týchto dokladov:
- kópia rodného listu dieťata alebo výpis z
rodného listu,
- potvrdenie školy, že dieťa žije s daňovníkom
v domácnosti a študuje,
- potvrdenie úradu práce o poberaní prídavkov
na dieťa,
- potvrdenie úradu práce, že dieťa žije s
daňovníkom v domácnosti a neštuduje ani nepracuje pre chorobu alebo úraz.
Nárok na daňový bonus rodič stratí, ak:
- v zamestnaní či podnikaní nezarobil aspoň 48
600 korún,
- bol ako podnikateľ v strate,
- vek dieťaťa presiahne 25 rokov,
- dieťa nedokončí štúdium a začne pracovať,
- dieťa doštuduje,
- dieťa nežije s rodičom v spoločnej
domácnosti,
- dieťa zomrie.
Ďalšie pravidlá pre poskytnutie bonusu
- Suma 48 600
korún platí pre vznik nároku na daňový bonus aj v prípade, ak bol rodič
zamestnaný a zároveň aj podnikal, pričom však túto sumu musí dosiahnuť
buď v podnikaní alebo zamestnaní, nie súčtom príjmov z týchto dvoch činností.
- Ak aspoň v jednej z týchto činností
nedosiahol požadovanú sumu, nárok na bonus rodič nezíska.
- Na bonus majú nárok aj ľudia s vysokými
príjmami - tzv. milionárska daň neodoberá ani neznižuje nárok na detský daňový
bonus.
- Bonus dostáva vždy len jeden z rodičov.
Nedoplatky na odvodoch za zamestnancov možno riešiť splátkami
19. 3. 2009
Ak sa firma pre krízu dostane do finančných problémov a má nedoplatky na odvodoch za svojich zamestnancov, nie je to neriešiteľný problém. Základným pravidlom je: Komunikovať bezodkladne so Sociálnou i zdravotnými poisťovňami!
Situáciu nemožno nechať len tak, sama sa nevyrieši.
Treba tieto inštitúcie osloviť, aby sa spoločne hľadali možnosti riešenia.
Sociálna poisťovňa aj zdravotné poisťovne sú zväčša
ochotné sa s neplatičmi dohodnúť na splatení dlhu po častiach. Každý prípad
neplatičov však posudzujú osobitne. Zákon
dáva poisťovniam možnosť povoliť splátky, neukladá im to ako povinnosť.
Komunikáciu s poisťovňami netreba podceňovať. Môže
zohrať úlohu pri rozhodovaní o splátkovom
kalendári. Pod drobnohľadom je platobná schopnosť neplatičov, teda
schopnosť pravidelne platiť splátky. Splátky poisťovňa povolí vtedy, ak dôvodne
možno predpokladať, že neplatič bude schopný svoje záväzky voči poisťovni
zaplatiť v období nie dlhšom ako deväť mesiacov.
Ak ste neplatili odvody, o splátkový kalendár
musíte poisťovňu požiadať. Žiadosť
treba podať písomne na pobočke poisťovne, alebo zaslať poštou. Dlh treba podľa
zákona splatiť najneskôr do deviatich mesiacov. Výška splátok a ich frekvencia
budú závislé na dohode s konkrétnou poisťovňou. Pri povolení splátok sa
zohľadňuje výška záväzku platiteľa poistného a
výška preddavkov na poistnom. Výška splátok nie je zákonom stanovená,
dôležité je dlh vyrovnať do zákonom stanovených deviatich mesiacov.
Na báze individuálneho prístupu k neplatičom odvodov
má možnosť dohodnúť splátkový kalendár odvodov aj Sociálna poisťovňa. Treba s
ňou tiež komunikovať okamžite a navštíviť najbližšiu pobočku Sociálnej
poisťovne v regióne.
Vláda chce zefektívniť odvodový systém
18. 3. 2009
Vláda pracuje na efektivizácii výberu daní a je možné, že ešte v tomto volebnom období sa dočkáme "upratania" systému odvodov. K zníženiu dane z príjmov však pravdepodobne nedôjde.
Efektivizácia by mala vytvoriť priestor na
pokles odvodového zaťaženia. Zhodli sa na tom diskutujúci na pôde Klubu
hospodárskych novín na tému Aktuálne problémy daňového systému.
Doterajšie kroky štátu boli v zvýšení
nezdaniteľnej časti základu dane, v zamestnaneckej prémii, v zjednodušení
daňovej evidencie pre živnostníkov a možnosti využitia paušálnych nákladov miesto
pracného vypisovania knihy jázd.
Na ministerstve financií sa pripravuje návrh,
podľa ktorého by určité skupiny daňovníkov mohli podávať daňové priznania do
konca apríla či júna.
K výraznejším zmenám by mohlo dôjsť v
odvodoch. Doterajšia odvodová politika obsahuje množstvo výnimiek, ktoré ju
zneprehľadňujú. Prípadnému zníženiu platieb by mohol pomôcť projekt Unitas, ktorého
cieľom je zjednotenie výberu odvodov a daní pod jednu strechu. Potrebná
inštitucionálna zmena by sa dotkla tisícok štátnych zamestnancov. Napr. zo 102
daňových úradov by ich zostalo len 8.
Zjednodušená daňová evidencia pre živnostníkov
18. 3. 2009
Zaviedol ju zákon č. 60/2009 Z. z., ktorým sa od 1. marca 2009 zmenil a doplnil zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Zjednodušenú daňovú evidenciu môže viesť podnikateľ - fyzická osoba, ktorý
nezamestnáva žiadnych zamestnancov, jeho príjmy nie sú vyššie ako 170
tisíc € a pri príjmoch uplatňuje preukázateľné daňové výdavky.
Daňovník, ktorý vedie zjednodušenú daňovú evidenciu
podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov nemá povinnosť vykonávať
inventarizáciu, zostavovať účtovnú závierku, uzatvárať a otvárať účtovné knihy
a vyhotovovať účtovné výkazy, oceňovať majetok reálnou hodnotou, zostavovať
účtovný odpisový plán a vyčíslovať kurzové rozdiely. Daňovník nie je považovaný
za účtovnú jednotku v zmysle zákona o účtovníctve a nie je povinný viesť
účtovníctvo.
Ak daňovník porušil
podmienky pre vedenie zjednodušenej daňovej evidencie v priebehu
zdaňovacieho obdobia, bude ju viesť už len v tom zdaňovacom období, v ktorom
podmienky porušil. V bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období zákon tomuto
daňovníkovi umožňuje rozhodnúť, či bude viesť účtovníctvo podľa zákona o
účtovníctve alebo zjednodušenú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani
z príjmov.