Murphy radí
Život treba žiť
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Ako si komplikovať život - II. večer
Každý zákazník sa snaží porušiť prevádzkové podmienky, uvedené v technickom popise.
Ak pokus vyjde hneď na prvý raz, niekde sa stala chyba.
Návrh na montáže a údržbu nového zariadenia sa stratí už pri preberacom konaní.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a informácie
Kto verí tomu, čo počuje, je šťastný. Kto pochybuje, je múdry.
Počítač je zariadenie určené na zrýchlenie a zautomatizovanie tvorby chýb.
Všetky počítače vedie čakať tou istou rýchlosťou.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Čas a história
Všetci ideme po tej istej ceste, ibaže rôznymi smermi...
Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.
Jediné, čo sa ľudstvo môže dozvedieť z histórie, je, že ľudstvo sa nikdy nepoučí z histórie.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)