Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
(Myšlienky bez cla)
Ako bojovať s klebetou
Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.
Čas, potrebný na to, aby ste späť získali povesť zničenú klebetou, je nepriamo úmerný k času, potrebnému na stratu povesti.
Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Jestvujú tri metódy ako žiť: žobrať, kradnúť alebo niečo urobiť. (Miraeau)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Murphyho múdre pravdy
Proti hlúposti niet účinnej obrany – hlupáci sú vždy v ofenzíve.
Skúsenosť je čosi, čo človek získa zásadne až chvíľu po tom, ako to práve potreboval.
Kto nerozumie veciam a ani ich nevie riadiť, ten vymýšľa zákony.
(Murphyho Zbierka zákonov)