Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Najhoršie veci najčastejšie postihujú najlepších ľudí.

Veci zásadne spejú od zlého k horšiemu.

Nešťastie nechodí po horách ale medzi ľuďmi.

O problémoch radšej nehovoriť, od problémov utekať!

Problém je, že nové veci so sebou prinášajú nové problémy.

Používať vlastný rozum na riešenie vlastných problémov si vyžaduje značnú dávku odvahy, ale aj statočnosti.