Murphy radí
Nebo je v nebi
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
(Zrnká úsmevu)
Informácie pre šéfa
Zháňanie informácií vždy trvá dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo.
Peniaze sú pre človeka vzduchom. Zle sa mu bez nich dýcha.
Peniaze sú koreňom všetkého zla – ale človek potrebuje nejaké korene.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a problémy
Každý problém je riešiteľný, ak sa mu venuje dostatok času a peňazí. Čím menej je času na riešenie, tým viac peňazí to stojí.
Pokrok je akt výmeny starých starostí za nové.
O problémoch radšej nehovoriť, od problémov utekať!
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Čo bolo na počiatku?
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
(Murphyho zákonník)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)