Hovorí sudca obžalovanému: „Zdá sa, že máte ďaleko vyššiu inteligenciu, ako býva u mužov z vášho prostredia obvyklé.“ „Nebyť pod prísahou, tak by som vám vrátil váš kompliment,“ ospravedlňuje sa obžalovaný.

Sudca: „Slečna, takže vy tvrdíte, že ste prišli do iného stavu na sústredení vášho tanečného suboru a futbalového mužstva. Ďalej tvrdíte, že neviete, kto je otcom. Nechápem, ako je to možné?!“ „Vaša ctihodnosť, keď sa porežete pílou, tak tiež neviete, ktorý zub to bol.“

Prosím ťa, ako to chodíš? Zarábaš ohromné peniaze a nosíš takéto ohromné peniaze a nosíš takéto hrozné nohavice.“ Taktika, taktika, priateľko! Žena mi povedala, že ak si tie nohavice oblečiem, nikam so mnou nepôjde!“

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Kôň je zrodený na behanie, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, človek je zrodený na dve veci – myslenie a konanie, akoby bol akýmsi smrteľným bohom. (Cicero)

Čo si sám zaviníš, to ťa bolí najviac. (Heliodoros)

Viac nás ničí vlastné pochlebníctvo, ako cudzie. (Seneca)

Kto vraví pravdu za každých okolností, má istotu, že nezomrie na chorobu.

Čím viac toho ľuďom natárate, tým menej si budú pamätať.

Existuje len jedna absolútna pravda - že neexistuje absolútna pravda.