Murphy radí
Zákony života
Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.
Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.
Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.
(Murphyho zákonník)
Život treba žiť
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Murphy v parlamente
Čo je dovolené zvolenému zástupcovi ľudu, nie je dovolené jeho voličovi.
Akustický zákon: Kto v parlamente najviac vykrikuje, tomu nakoniec dajú za pravdu.
Zákon nezadržateľnosti pokroku: Dobrý politik vie hovoriť stále dlhšie a dlhšie o ničom, až napokon vie o tom hovoriť ľubovoľne dlho.
(Murphyho zákonník)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)