Veľké peniaze sa strážia samy. Ale drobáky si musí človek strážiť sám.

Poriadny dlh je na nezaplatenie.

Nie je žiadna hanba nebyť bohatým. Ale ani žiadna výhoda.

Advokát sa ujal obhajoby klienta. Už pol hodiny ho predstavuje ako človeka poriadneho, pracovitého, čestného, skromného, priateľského atď. Klient sa nakoniec rozčúli: „Človek mu zaplatí hromadu peňazí, aby ho obhájil, a on tu celý čas vykladá o niekom úplne inom!“

Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.

Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.

O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.

Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.

Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.

Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.