Čas je ako cirkus - vždy sa zbalí a odíde inam.

Raz musí prísť aj to najhoršie. A potom bude už iba zle.

História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.

Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.

„Uveďte príklad na neproduktívne uloženie kapitálu!“ „Pozvať na koňak do baru vlastnú manželku.“

Pýta sa nepodnikateľ svojho priateľa podnikateľa: „Poraď mi, čo mám robiť?! Lekár mi povedal, že mi hrozí úplná strata pamäti.“ „Najlepšie urobíš, ak začneš robiť veľké dlžoby.“

Hlúposť sa nedá eliminovať peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.

Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.

Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Je zdraviu škodlivé hovoriť iné, ako chcú počuť mocní. Kto chce byť "in" riadi sa vekmi osvedčeným pravidlom: "Kam vietor, tam plášť."

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.