Orgány štátnej správy
25. 6. 2021
Slovenská republika patrí medzi niekoľko krajín EÚ, ktoré ešte neposkytujú nadmerne zadlženému obyvateľstvu bezplatné dlhové poradenstvo.
Analýzy z činnosti dlhových poradní v rôznych krajinách ukázali, že každé euro vložené štátom do fungovania bezplatného dlhového poradenstva prináša návratnosť 3 až 5,30 eur dôsledkom zníženia sociálnych dávok pre nadmerne zadlžených, zvýšenia miery ich zamestnanosti, prijatím dlhodobého (stabilného) a lepšie plateného zamestnania klientom (dôsledkom eliminácie jeho obáv z exekúcie jeho príjmov a pod.). Zároveň zahraničné analýzy ukazujú, že vybudovanie naozaj prepracovaných a kvalitných procesov dlhového poradenstva (najmä s dôrazom na emaily a chatbot) umožňuje následne znížiť náklady poskytovania dlhového poradenstva na jednu tretinu, čo si však vyžaduje nastavenie myslenia klientov tak, aby tieto metódy poradenstva akceptovali. Výskumy z Veľkej Británie ukazujú, že s dlhovým poradenstvom je celkovo spokojná veľká väčšina klientov (61% deklaruje, že im dlhové poradenstvo pomohlo oddlžiť sa, 85% deklaruje, že získali užitočné informácie). Staršie výskumy z Nemecka poukazujú na fakt, že suma dlhov klientov klesla celkovo až o 33%.
Nadmerné zadlženie (stav, kedy jednotlivec alebo domácnosť už ďalej nedokáže sám/sama manažovať svoje dlhy a splácať ich, pričom často upadá do dlhovej špirály a následne aj do exekúcie, či osobného bankrotu a dostáva sa svojimi postojmi do následnej sociálnej izolácie), vzniká najmä v dôsledku straty príjmu zo zamestnania, podnikania, ako následok rozvodu, separácie alebo ako následok choroby svojej či člena domácnosti, ktorá si buď vyžaduje nákladné liečenie alebo si vyžaduje mieru starostlivosti o chorého, ktorá neumožňuje zotrvať v zamestnaní či podnikaní. Je preto potrebné utvoriť podmienky na preventívne opatrenia vzniku nadmerného zadlženia obyvateľstva a intervencie v prípade, ak už nadmerné zadlženie vzniklo, konkrétne na realizáciu aktivít zameraných na poskytovanie bezplatného dlhového poradenstva. Cieľom tohto špecifického poradenstva je tiež pomôcť jednotlivcovi zmeniť jeho celkové postoje, správanie, úroveň jeho individuálnej finančnej gramotnosti a rozpočtovej zodpovednosti tak, aby opakovaniu nadmerného zadlženia aktívne predchádzal. Hoci je zrejmé, že toto sa nepodarí vo všetkých prípadoch a pre určité percento klientov bude poradenstvo ukončené neúspechom buď preto, lebo úroveň ich zadlženia a potenciál príjmov nedávajú žiaden výhľad na primerané zníženie zadlženia, alebo kvôli jeho postojom, keď si ani pri maximálnej snahe poradcu klient neuvedomuje rozsah a obsah svojho problému a nespolupracuje s poradcom.
K
Uzatvorenie mzdových listov
29. 1. 2017
Koniec kalendárneho roka a začiatok ďalšieho kalendárneho roka je jedným z tých náročnejších období v mzdovej učtárni.
Okrem spracovania výplat za mesiac december spojených s výpočtom odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a daňovej povinnosti, je povinná mzdová učtáreň vykonať aj uzávierku v mzdovej učtárni, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je aj ukončenie mzdových listov v mzdovej učtárni.
Kalendárny rok sa považuje súčasne za zdaňovacie obdobie, ktoré je potrebné uzatvoriť a otvoriť nové obdobie so zohľadnením výstupov z predchádzajúceho kalendárneho roka. Povinnosti sa týkajú všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, t.j. ktorí boli v roku 2016 registrovaní na daňovom úrade a ktorí vyplácali zamestnancom príjmy (peňažné aj nepeňažné) zo závislej činnosti. Povinnosti zamestnávateľa za účelom vedenia mzdových listov vychádzajú zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. Daňovníci s príjmami zo závislej činnosti, ako aj zamestnávatelia (ako platitelia týchto príjmov) sa musia daňovo vysporiadať s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
Úrok z nadmerného odpočtu DPH
29. 1. 2017
Úrok z nadmerného sa nebude vzťahovať na všetky správcom dane neoprávnene nepriznané nadmerné odpočty.
Uvedený nový inštitút sa bude týkať len tých daňových kontrol, ktoré sa začnú v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5 zákona o DPH.
S účinnosťou od 1. 1. 2017 bol zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov doplnený o nové ustanovenie § 79a, ktoré upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly.
Nadmerný odpočet je výsledný vzťah platiteľa k štátnemu rozpočtu, v daňovom priznaní je uvádzaný v riadku č. 32. Ide o stav, kedy je štát povinný finančné prostriedky poukázať na účet platiteľa, ak si ich nemôže započítať s vlastnou daňovou povinnosťou ďalšieho zdaňovacieho obdobia. Samotné uplatnenie nadmerného odpočtu ešte neznamená, že platiteľ ho dostane na svoj účet bez toho, aby správca dane preveril, či jeho výška je oprávnená.
Zákon o DPH od 1. 1 2017 po novele
29. 1. 2017
Zákon o dani z pridanej hodnoty bol v roku 2016 novelizovaný len jeden krát. V nadväznosti na zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty bol novelizovaný aj daňový poriadok.
Novela zákona bola schválená 12. 10. 2016 – zákon č. 297/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.
Zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty sa týkajú predovšetkým: prenesenia daňovej povinnosti pri dodaní stavebných prác a tovaru s inštaláciou a montážou, odloženia povinnosti samozdanenia pri nákupe tovarov zo štátov mimo Európskej únie, povinnosti daňového úradu vyplatiť úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu.
Novela daňového poriadku od januára 2017
29. 1. 2017
Novela daňového poriadku (zákon č. 298/2016 Z. z.), ktorá je účinná od 1. 1. 2017 bola vypracovaná na základe aktualizovaného akčného plánu boja proti daňovým podvodom.
Reformuje vytýkacie konanie, ustanovenie o predbežnom opatrení, námietku zaujatosti a tiež zavádza nový inštitút, ktorým je skrátené vyrubovacie konanie. Ďalšie zmeny sú vykonané na základe poznatkov z praxe alebo ide o legislatívne úpravy textu.
Základná zmena vo vytýkacom konaní (§ 17) je v tom, že sa ustanovili rozdielne následky neuposlúchnutia výzvy správcu dane na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania, a to podľa toho či majú vplyv na daň alebo uplatnený nárok alebo nie.
V praxi to bude znamenať, že správca dane naďalej bude vyzývať daňový subjekt vždy keď bude mať pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh, pričom na ich odstránenie určí najmenej 15-dňovú lehotu. V prípade, ak daňový subjekt neuposlúchne výzvu správcu dane a neodstráni nedostatky, pričom tieto nedostatky nemajú vplyv na výšku dane, resp. na uplatnený nárok, môže ich správca dane opraviť sám. Pôjde najmä o neuvedenie zdaňovacieho obdobia, čísla SK NACE, alebo nesprávne uvedené preddavky. Pri nedostatkoch, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo na uplatnený nárok bude môcť správca dane určiť daň alebo výšku nároku v skrátenom vyrubovacom konaní, t.j. novozavedeným inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz.