Murphy radí
Murphyho zákony a komentáre
Sľuby sa sľubujú a blázni nosia husi pod pazuchou.
Najväčšia radosť je škodoradosť.
Všade dobre, vo väzení najpohodlnejšie.
(Murphyho zrnká II)
Život je smiešny
Potenciálny klient sa v kancelárii pýta advokáta: „Koľko u vás stojí konzultácia?“ „Tisícku za tri otázky.“ „A nemáte pocit, že je to trochu drahé?“ „Áno, to je. A aká je vša tretia otázka?“
„Moja manželka vzala všetky vkladné knižky a ušla.“ „To máš dobré! Moja ich zobrala tiež, išla do obchodu a navyše sa ešte aj vrátila!“
Otec krúti hlavou nad synovým vysvedčením. Syn hovorí s účasťou: „Čo si myslíš, otecko? Na vine sú dedičné vlastnosti, alebo zlý vplyv okolia?“
(Myšlienky bez cla)
Človek a hlúposť
Ani absolútna hlúposť neprinesie automaticky absolútne šťastie.
Hlúposť je ako rakovina - dá sa liečiť len v samom zárodku.
Dôvod, prečo sa múdrym nepodarilo vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, je v tom, že neustále podceňujú genialitu hlupákov.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
O márnom hľadaní - III. večer
Očakávaná užitočnosť vecí je nepriamoúmerná jej skutočnej užitočnosti.
Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.
Nikdy sa nepýtaj holiča, či ti treba skrátiť vlasy!
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)