Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.

Prvým mýtom je, že nejaké riadenie vôbec existuje.

Na vysokých postoch tróniaci hlupáci sú podobní človeku na vysokej streche: - všetko vidia zmenšene a aj oni sa zdola zdajú byť malými.

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Kedysi platilo: Dajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je božie. Dnes platí: Nebabri sa s tým a navaľ to všetko mne!

Druhá najhoršia vec na svete je neistota. Tou prvou je istota.

Prach si a v prach sa obrátiť, ale predtým si svoje odskáčeš.

Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.

Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.

Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.