Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Možnosť, že sa na základe príchodu novej informácie veci zmenia, je tým vyššia, čím menej táto informácia s vecou súvisí.

Neprijímajte rady, ak možno prijímať peniaze!

Kedykoľvek máte o veci k dispozícii dve protichodné informácie, je treba použiť obe.

Keď tlačíte na pílu, reže nakrivo. Zato, keď ju necháte na pokoji, tak potvora jedna, nereže vôbec.

Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.

Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.