Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!

Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.

Keď máte zlý deň, potknete sa aj o tieň posledného vlastného vlasu, ktorý vám práve vypadol.

Pokrok je akt výmeny starých starostí za nové.

Problémy prichádzajú zaradom za sebou a pri zvlášť priaznivých okolnostiach aj v dvojstupe.

Hlúposť nie je hriech; postihnutý nemôže nebyť hlúpym.

Nie je nutné nechať sa urážať hlupákmi a klaňať sa mocným. Stačí naučiť sa prežiť o chlebe a vode.

Iba dve veci sú nekonečne veľké: vesmír a ľudská hlúposť. Avšak zatiaľ sa podarilo dokázať len to druhé.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)