História sa opakuje. To je jediná zlá vec na histórii.

História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.

Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.

Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.

Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.

Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.

To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.

Ak ani pravda ani blufovanie nezaberá, ešte stále je tu dynamit.

Cesta k úplnej pravde vedie cez nekonečné množstvo približných právd.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“