Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Keď sme konečne pochopili všetky výnimky, stratili sme poňatie o tom, o akom zákone bola pôvodne reč.

Ak sa niečo začne meniť, bude sa to robiť dovtedy, pokiaľ už nezostane čas na ďalšie zmeny.

Ak sa nepokazila vec, ktorá sa pokaziť mohla, určite by bolo bývalo lepšie, keby sa bola pokazila.

Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Správny úsudok vychádza zo skúseností. Skúsenosť človek získava z nesprávneho úsudku.

Keď ste si už istí, že s vaším postupom budú všetci súhlasiť, niekto sa postaví proti.

Ak dostatočne dlho trpezlivo niečo opakovane rozoberáš a skladáš, dostaneš nakoniec dve veci.

Ak by bolo lacnejšie opraviť staré zariadenie, podnik zo zásady bude kupovať nové.

Kto bol prvým podnikateľom? Boh, pretože tiež začínal z ničoho a napriek tomu, že je vševedúci, nevedel, do čoho ide a čo sa z toho vyvrbí. Námietka z daňového úradu: To nie je pravda, pretože: 1. Podnikanie je opakovaná činnosť s cieľom vytvoriť zisk. Nebolo dokázané, že by sa stvorenie opakovalo. Nie je dokázané, že by ku stvoreniu sveta došlo s cieľom vytvorenia zisku. 2. Dodnes sa nenašlo príslušné daňové priznanie. Najstaršie daňové priznanie podal akýsi Judáš Iškariotsky, kde priznal príjem 30 strieborných. Daň nezaplatil, lebo náklady prevýšili výnosy. Námietka voči námietke (Únia tiež podnikateľov): Ako vždy, daňový úrad nevie, o čom je reč. Akt stvorenia sa predsa pravidelne opakuje.

Platí ešte: „Chudoba cti netratí“? Platí, ale všetko ostatné je za peniaze.

Načo bolo sedem úrodných a sedem neúrodných rokov? Bola to názorná ukážka fungovania trhovej ekonomiky.