Murphy radí
Manželstvo a rodina
Nadávanie za istých okolností poskytuje rovnakú úľavu ako modlitba.
Zbojník vás oberie o peniaze, medveď o život a žena o oboje.
Ak presvedčíte svoju ženu, že láska je vlastne len vecou chémie, musíte počítať s tým, že s vami bude nakladať ako s toxickým odpadom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak chcete zistiť, či je ešte včera alebo je už dnes, tak kontrolujte, či sa všetky rozbehnuté programy ešte stále vyplácajú.
Ak vieš rozoznať dobrú radu od zlej, vôbec nie si na radu odkázaný.
Ak nevenujete analýze určitého problému dostatok času, tak sa vám môže stať, že prijmete riešenie iného problému.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Svadobná košeľa darovaná nevestou je vám priveľká, zato manželský chomút vás škrtí na krku.
Ak si neviete rady, nechajte si poradiť. Pomôcť vám to nepomôže, ale aspoň sa budete mať na koho vyhovoriť.
Jediný spôsob ako dosiahnuť, aby manželka venovala pozornosť tomu, čo hovoríte, je predstierať, že hovoríte zo spánku.
(Murphyho zákonník)
Veci sa kazia
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)