Odvodová úľava
8. 1. 2025
Zákonom č. 28/2024 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nadobudlo účinnosť dočasné opatrenie, ktorým sa predlžuje obdobie uplatňovania tzv. odvodovej úľavy z platenia poistného na sociálne poistenie pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov.
Konkrétne ide o zamestnávateľov:
- v poľnohospodárskej prvovýrobe, ako je chov dobytka, oviec a kôz, ošípaných a hydiny,
- ktorí vykonávajú činnosť a v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov, ako je spracovanie a konzervovanie mäsa a mäsových produktov, spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny, výroba mliečnych výrobkov, výroba pečiva a múčnych výrobkov, výroba cukru, výroba nealkoholických nápojov,
- pestovateľov hrozna, zeleniny a ovocia,
- producentov sladkovodných rýb a chovateľov hospodárskych zvierat s rastlinnou výrobou sa odvodová úľava rozšírila aj o týchto zamestnávateľov.
Odvodová úľava poskytovaná Sociálnou poisťovňou je štátnou pomocou. Odvodovú úľavu bolo možné podľa zákona č. 28/2024 Z. z. uplatniť od 1. marca 2024 do 30. júna 2024 a vzťahuje sa na zamestnávateľa v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, ktorý svoju hlavnú ekonomickú činnosť vykonáva vo vybraných triedach divízií SK NACE Rev.2 určenú zákonom č. 28/2024 Z. z., ktorým je novelizovaný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Hlavná ekonomická činnosť je ekonomická činnosť zapísaná v rozhodujúcom období Štatistickým úradom Slovenskej republiky v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktorý je referenčným registrom.
K
Zmeny vo výpočte náhrady príjmu pri dočasnej PN v roku 2017
25. 11. 2016
Osobitnú finančnú náhradu, vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi v prípade choroby a úrazu, do mzdovej praxe zaviedol zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 285/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2017 zvyšuje maximálnu sumu, z ktorej sa táto náhrada určuje.
Na rozdiel od ostatných náhrad miezd náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa vypočítava úplne iným spôsobom, a to za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské ako dávku poskytovanú Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia vzniká zamestnancovi až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnávateľ zamestnancovi. Zamestnancom na účely výplaty náhrady príjmu je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená.
V zmysle zákona č. 285/2016 Z. z. denný vymeriavací základ nesmie byť v roku 2017 vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu. To znamená, že konkrétna výška vypočítaného denného vymeriavacieho základu sa v roku 2017 porovná s týmto zvýšeným maximálnym limitom. Pri výpočte náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa v roku 2017 budú používať nasledovné maximálne denné vymeriavacie základy:
- 56,2623 eur v prípade, ak sa denný vymeriavací základ určí z rozhodujúceho obdobia, ktorým je rok 2016 a použije sa na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie od 1. 1. 2017.
- 58,0603 eur v prípade, ak sa denný vymeriavací základ určí z rozhodujúceho obdobia, ktorým je rok 2017.
Priemerná mzda v septembri vzrástla
11. 11. 2016
Najvýraznejší rast v septembri zaznamenala priemerná nominálna mesačná mzda v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev.
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v septembri medziročne v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,8 % na 404 eur. V ubytovaní to bol rast o 5,6 % na 678 eur, vo veľkoobchode o 4,7 % na 870 eur, v predaji a oprave motorových vozidiel o 4,4 % na 899 eur, vo vybraných trhových službách o 4,4 % na 864 eur a v maloobchode o 4,3 % na 629 eur. Rast priemernej mzdy v doprave a skladovaní dosiahol 4 % a stúpla na 854 eur, v priemysle rástla o 2,5 % na 972 eur a v stavebníctve o 1,2 % na 652 eur. Pokles bol len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,7 % na 1 668 eur. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
zdroj: ekonomika.sme.sk
Zmeny v dani z pridanej hodnoty
19. 10. 2016
Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty z októbra 2016 je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane v daňovom priznaní (tzv. samozdanenie dovozu tovaru) v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, ktorú zverejní Európska komisia (Eurostat) v októbri, za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov
Platné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty zaviedli samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov od 1. januára 2017. Platitelia dane namiesto platenia dane pri dovoze tovaru colným orgánom budú priznávať daň v daňovom priznaní, ktoré podávajú daňovému úradu, a súčasne budú uplatňovať právo na odpočítanie dane, čo bude mať výrazne pozitívny dopad na ich cash flow.
V kontexte dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, ktorými je Slovenská republika viazaná, sa odložilo zavedenie samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov až na obdobie, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky zverejnenou Európskou komisiou (Eurostat) za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov.
Novelou sa doplnil do zákona nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, tzv. úrok z nadmerného odpočtu. Nárok sa prizná platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí šiestich mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.
Do zákona sa nadväzne na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti pri poskytnutí plnení v oblasti stavebníctva, zavedený od 1. 1. 2016, doplnilo ustanovenie, ktoré by malo zabezpečiť väčšiu právnu istotu pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti, tak pre dodávateľa ako aj pre odberateľa. V prípade, ak dodávateľ odôvodnene predpokladá, že ním dodaná stavebná služba podlieha prenosu daňovej povinnosti a faktúru vyhotoví s touto informáciou, bude osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia. Cieľom je zabrániť nadmernej administratívnej záťaži dodávateľa ako aj príjemcu plnenia v súvislosti s duplicitným overovaním správnosti zatriedenia činnosti ako stavebnej práce podľa príslušnej štatistickej klasifikácie produktov. Súčasne sa ukladá platiteľovi dane, ktorý uskutoční takúto dodávku, povinnosť uviesť vyhotovenú faktúru v kontrolnom výkaze.
Zároveň sa novelou zákona odstraňuje možnosť dvojakého postupu zahraničnej osoby v súvislosti s DPH, ktorá jej bola účtovaná na tovary a služby kúpené v tuzemsku, ak táto zahraničná osoba ako registrovaný platiteľ dane uskutočňuje v tuzemsku stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti príp. iné plnenia s prenosom daňovej povinnosti. V takýchto prípadoch by mala zahraničná osoba prednostne uplatňovať žiadosť o vrátenie dane pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania. Novela zákona o dani z pridanej hodnoty nadobúda od 1. januára 2017 okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zmeny účinnosti samozdanenia pri dovoze tovaru a ktorých účinnosť platí od 31. decembra 2016.
Sociálne poistenie – novela zákona
19. 10. 2016
Dňa 11. 10. 2016 bola schválená novela zákona o sociálnom poistení, ktorý nadobúda účinnosť 30. októbra 2016 a 1. januára 2017.
Od prijatia právnej úpravy zvyšovania dôchodkov v roku 2012 sa percento určujúce pevnú sumu zvýšenia príslušného druhu dôchodku do roku 2017 vypočítava ako súčet medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy. Súčasný vývoj makroekonomického prostredia, ktorý je značne poznačený stagnáciou či dokonca poklesom cien, však vedie k príliš nízkemu zvyšovaniu dôchodkov. V roku 2012 bolo deklarované, že v prípade prehlbovania rozdielu medzi rastom spotrebiteľských cien a rastom priemernej mzdy v neprospech rastu spotrebiteľských cien, sa prehodnotí spôsob zvyšovania dôchodkov.
V nadväznosti na vyššie uvedené sa novou úpravou na rok 2017 ustanovuje minimálne percento určujúce pevnú sumu zvýšenia, ktoré bude predstavovať určitú garanciu primeranosti zvyšovania dôchodkových dávok (okrem vyrovnávacieho príplatku). Z rovnakých dôvodov sa ustanovilo tiež minimálne percento zvýšenia úrazovej renty, ktorá sa zvyšuje o percento stanovené rovnakým spôsobom ako percento určujúce pevnú sumu zvýšenia dôchodkových dávok.
V roku 2017 sa dôchodkové dávky (okrem vyrovnávacieho príplatku) zvyšujú o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Vzhľadom na pokles medziročného rastu spotrebiteľských cien, ktorý sa rozhodujúcou mierou podieľa na určení percenta zvýšenia, by sa dôchodky v roku 2017 zvýšili len o minimálnu sumu. V záujme toho, aby sa zabezpečilo zvyšovanie dôchodkových dávok v istej primeranej a dôchodcovskou verejnosťou akceptovateľnejšej sume, sa pevná suma zvýšenia v roku 2017 určí najmenej ako 2 % z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku.
Percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 sa určí rovnakým spôsobom ako percento rozhodujúce na určenie pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok. Z rovnakých dôvodov sa preto ustanovilo, aby percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 bolo minimálne vo výške 2 %. Pozostalostná úrazová renta, maximálna suma jednorazového odškodnenia, maximálna suma náhrady nákladov spojených s liečením a maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom sa zvyšujú spôsobom ustanoveným pre úrazovú rentu, preto sa tento postup bude aplikovať aj na uvedené úrazové dávky.