Odvodová úľava
8. 1. 2025
Zákonom č. 28/2024 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nadobudlo účinnosť dočasné opatrenie, ktorým sa predlžuje obdobie uplatňovania tzv. odvodovej úľavy z platenia poistného na sociálne poistenie pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov.
Konkrétne ide o zamestnávateľov:
- v poľnohospodárskej prvovýrobe, ako je chov dobytka, oviec a kôz, ošípaných a hydiny,
- ktorí vykonávajú činnosť a v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov, ako je spracovanie a konzervovanie mäsa a mäsových produktov, spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny, výroba mliečnych výrobkov, výroba pečiva a múčnych výrobkov, výroba cukru, výroba nealkoholických nápojov,
- pestovateľov hrozna, zeleniny a ovocia,
- producentov sladkovodných rýb a chovateľov hospodárskych zvierat s rastlinnou výrobou sa odvodová úľava rozšírila aj o týchto zamestnávateľov.
Odvodová úľava poskytovaná Sociálnou poisťovňou je štátnou pomocou. Odvodovú úľavu bolo možné podľa zákona č. 28/2024 Z. z. uplatniť od 1. marca 2024 do 30. júna 2024 a vzťahuje sa na zamestnávateľa v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, ktorý svoju hlavnú ekonomickú činnosť vykonáva vo vybraných triedach divízií SK NACE Rev.2 určenú zákonom č. 28/2024 Z. z., ktorým je novelizovaný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Hlavná ekonomická činnosť je ekonomická činnosť zapísaná v rozhodujúcom období Štatistickým úradom Slovenskej republiky v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktorý je referenčným registrom.
K
Vysporiadanie príjmov zo závislej činnosti
25. 11. 2016
Za zdaňovacie obdobie roka 2016 povinnosť vysporiadania príjmov vzniká, ak zdaniteľné príjmy presiahnu sumu 1 901,67 eura. Zdaniteľnými príjmami sa rozumejú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené.
V prípade príjmov zo závislej činnosti sú príjmy vylúčené z predmetu dane vymenované v § 5 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a príjmy od dane oslobodené sú uvedené v § 5 ods. 7 tohto zákona.
Ak zamestnanec nedosiahol úhrnnú ročnú výšku zdaniteľných príjmov 1 901,67 eura, ročným vysporiadaním týchto príjmov sa nemusí zaoberať. V niektorých prípadoch je však výhodné aj tieto príjmy vysporiadať, ak výsledkom tohto vysporiadania je vrátenie preplatku zamestnávateľom alebo daňovým úradom.
Blíži sa koniec roka, kedy daňovník, fyzická osoba, bude musieť určiť svoju daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2016 (kalendárny rok u fyzickej osoby). Po určení daňovej povinnosti, má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu a odpočítanie už zaplatených preddavkov na daň. Týmto spôsobom dochádza prostredníctvom daňového priznania k vyúčtovaniu dane za celý rok 2016. Vyúčtovanie dane prostredníctvom daňového priznania, je daňovník povinný vykonať len v prípade, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2016 presiahol polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, čo je suma vo výške 1 901,67 eura. Ak takúto výšku zdaniteľných príjmov daňovník nedosahuje a nevykázal daňovú stratu z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, daň sa nevyrubí a neplatí a daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie, t.j. nedochádza ani k celoročnému vyúčtovaniu dane.
Neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska
25. 11. 2016
Časový úsek, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska.
Táto pracovná pohotovosť sa nezapočítava do pracovného času zamestnanca a zamestnancovi za ňu patrí náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (od 1. 1. 2017 je to minimálne 0,50 eur za hodinu). Náhrada nepatrí za čas, v ktorom došlo počas pracovnej pohotovosti k výkonu práce. Tento výkon je prácou nadčas.
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.
Zmeny vo výpočte náhrady príjmu pri dočasnej PN v roku 2017
25. 11. 2016
Osobitnú finančnú náhradu, vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi v prípade choroby a úrazu, do mzdovej praxe zaviedol zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 285/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2017 zvyšuje maximálnu sumu, z ktorej sa táto náhrada určuje.
Na rozdiel od ostatných náhrad miezd náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa vypočítava úplne iným spôsobom, a to za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské ako dávku poskytovanú Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia vzniká zamestnancovi až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnávateľ zamestnancovi. Zamestnancom na účely výplaty náhrady príjmu je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená.
V zmysle zákona č. 285/2016 Z. z. denný vymeriavací základ nesmie byť v roku 2017 vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu. To znamená, že konkrétna výška vypočítaného denného vymeriavacieho základu sa v roku 2017 porovná s týmto zvýšeným maximálnym limitom. Pri výpočte náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa v roku 2017 budú používať nasledovné maximálne denné vymeriavacie základy:
- 56,2623 eur v prípade, ak sa denný vymeriavací základ určí z rozhodujúceho obdobia, ktorým je rok 2016 a použije sa na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie od 1. 1. 2017.
- 58,0603 eur v prípade, ak sa denný vymeriavací základ určí z rozhodujúceho obdobia, ktorým je rok 2017.
Priemerná mzda v septembri vzrástla
11. 11. 2016
Najvýraznejší rast v septembri zaznamenala priemerná nominálna mesačná mzda v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev.
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v septembri medziročne v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,8 % na 404 eur. V ubytovaní to bol rast o 5,6 % na 678 eur, vo veľkoobchode o 4,7 % na 870 eur, v predaji a oprave motorových vozidiel o 4,4 % na 899 eur, vo vybraných trhových službách o 4,4 % na 864 eur a v maloobchode o 4,3 % na 629 eur. Rast priemernej mzdy v doprave a skladovaní dosiahol 4 % a stúpla na 854 eur, v priemysle rástla o 2,5 % na 972 eur a v stavebníctve o 1,2 % na 652 eur. Pokles bol len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,7 % na 1 668 eur. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
zdroj: ekonomika.sme.sk