Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Civilizácia vznikla vtedy, keď človek prvý raz hodil do protivníka namiesto kameňa zlé slovo.

Už je toľko návodov, ako urobiť ľudstvo lepším, že ľudstvo najlepšie urobí, ak ostane také, aké je.

Príroda sa bojí ľudstva a pokúša sa brániť všetkými prostriedkami.

Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.

Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.

Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Ak si nevieš pomôcť sám, sotva ti pomôžu iní. Len blázni sa uchádzajú o pomoc u tých, ktorí dokážu len škodiť.