Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.

Zákon nezadržateľnosti pokroku: Dobrý politik vie hovoriť stále dlhšie a dlhšie o ničom, až napokon vie o tom hovoriť ľubovoľne dlho.

Zákon väčšiny: Parlament má vždy pravdu. Nedajte sa zmýliť faktami zo života.

Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.

Kto pri ceste strojom času do budúcnosti vystúpi počas jazdy, do cieľa dorazí ako vykopávka.

Z minulosti sa nedá získať oheň, iba popol.

Ak sa vám zdá informácia nepravdivou, tak je nepravdivá.

Nie je žiadna hanba nebyť bohatým. Ale ani žiadna výhoda.

Bohatí myslia len na peniaze. Chudobným sa o peniazoch len sníva.