Od mája by mohli zamestnanci dostať príplatky za nočnú a sviatočnú prácu
7. 2. 2018
Od 1. mája tohto roka by si mohli zamestnanci finančne prilepšiť. Vláda súhlasí s novelou Zákonníka práce, ktorou sa majú zvýšiť príplatky za nočnú a sviatočnú prácu, ako aj zaviesť príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu. Právnu normu pripravila trojica poslancov Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák (všetci Smer-SD).
Prerokovaná poslanecká novela vládnym kabinetom je v súčasnosti v parlamente už v druhom čítaní. Predkladatelia sa spolu so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov dohodli na niekoľkých zmenách. Oproti pôvodnému návrhu poslancov sa tak príplatky za nočnú prácu majú zvyšovať v dvoch etapách, a tiež sa bude rozlišovať, či ide o všeobecnú alebo rizikovú prácu. Od 1. mája tohto roka pri všeobecnej práci má ísť príplatok hore na 30 percent minimálnej mzdy za hodinu a v ďalšom roku bude zvýšenie predstavovať 40 percent. Podobný postup bude aj pri rizikovej práci, pri ktorej má od 1. mája tohto roka stúpnuť príplatok na 35 percent minimálnej mzdy za hodinu, a od 1. mája budúceho roka má dosiahnuť 50 percent. Zamestnávatelia ale budú mať možnosť uplatniť si výnimky v rámci tzv. derogačnej klauzuly, ktorá je v Zákonníku práce v súčasnosti v niektorých oblastiach. Pre zamestnávateľov to znamená, že podmienky zvýšenia príplatku za nočnú prácu budú môcť dohodnúť v rámci kolektívnej zmluvy, príplatok však bude môcť byť vo výške najmenej 25 percent od 1. mája tohto roka a od 1. mája budúceho roka bude musieť byť najmenej 35 percent. Vo firmách, v ktorých nie sú odbory, alebo sa vykonáva prevažne nočná práca, budú môcť zamestnávatelia dohodnúť výnimky týkajúce sa mzdového ohodnotenia za nočnú prácu v rámci pracovnej zmluvy so zamestnancom. Výnimky nebude možné uplatniť si u rizikových prác Zavedie sa aj príplatok za víkendovú prácu. Poslanci pôvodne navrhovali, aby bol vo výške 100 percent sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Po rokovaní s tripartitou má od 1. mája tohto roka stúpnuť príplatok za prácu v sobotu na 25 percent minimálnej mzdy za hodinu a od budúceho roka má byť na úrovni 50 percent. Znovu bude možné uplatniť dve výnimky, ale nebudú delené medzi všeobecnú a rizikovú prácu. Zamestnanci budú mať vyšší príplatok aj za prácu v nedeľu. Zvyšovanie však bude tiež postupné. Od 1. mája tohto roka má byť vo výške 50 percent a od 1. mája budúceho roka má predstavovať 100 percent. Aj pri týchto príplatkoch zákonník zadefinuje výnimky pre firmy, v ktorých sa musí pracovať pravidelne v nedeľu, či u daného zamestnávateľa nepôsobia odbory. Po rokovaniach so sociálnymi partnermi sa nemení pôvodný návrh pri príplatku za sviatok, zvýšenie má teda predstavovať 100 percent priemerného zárobku zamestnanca zo súčasnej úrovne 50 percent.
(Zdroj: aktualne.sk)
OZ KOVO sa snaží zachraňovať rodiny, benefity aj platy
15. 7. 2009
Pri hromadnom prepúšťaní sa podľa slov predsedu OZ KOVO snažia zachrániť miesto aspoň jednému z manželov.
Momentálne vo fabrikách panuje strach.
Dôležitá je komunikácia. Iná atmosféra
je tam, kde zamestnávateľ príde a oboznámi ľudí so situáciou a otvorene povie,
že teraz mu to napríklad so zvyšovaním platov nevychádza. Tam sa ľudia cítia
súčasťou firmy. Strach a zlá atmosféra panuje tam, kde sa len dávajú príkazy a
ľudia netušia, čo sa v podniku deje.
Hromadné prepúšťanie upravuje Zákonník práce.
Odborom firma musí povedať prečo prepúšťa a musí ich presvedčiť, že vyhodenie
určitého počtu ľudí môže podnik zachrániť. Odbory pomáhajú v tom, že v zozname
napríklad vyhľadajú mená tých, ktorí môžu ísť do predčasného dôchodku, tých,
ktorí majú vyššie vzdelania a majú väčšiu šancu nájsť si inú robotu. Ohľad sa
berie aj na prípady, ak sú na zozname obidvaja manželia. Jeden z nich musí vo
fabrike zostať. Odborári sa snažia pred prepustením zachrániť aj osamelé matky.
Odborári sa usilujú ovplyvniť aj poklesy
miezd, tak, aby rástli aspoň o výšku inflácie a neklesal reálny príjem ľudí. To
sa usilovali vyrokovať ešte v rámci kolektívnych zmlúv. Teraz prebiehajú
rokovania v podnikoch. Na nich sa však riešia väčšinou už len rôzne príplatky,
rekondičné pobyty či iné benefity.
Vyjednávania sú pre krízu ťažšie a náročnejšie
ako v minulých rokoch. Snahou zamestnávateľov je väčšinou nedať nič, či dokonca
platy znižovať, aj napriek tomu, že za predošlé roky mali obrovské zisky, z
ktorých by vedeli prefinancovať mzdy zamestnancov bez problémov tri, štyri
roky. Zamestnávatelia žiadajú skromnosť a pokoru od zamestnancov, ale na ich
strane ju zatiaľ nevidno.
Na rôznych flexikontách si ľudia nazbierali
množstvo hodín. Flexikonto môže však
byť vo firme len so súhlasom odborov a v každej fabrike je presne
dohodnuté, koľko zamestnanec potom môže robiť. Nesmie sa stať, aby niekto s
300–400 hodinami na flexikonte robil 14 hodín v kuse.
Skromnejšie výnosy - bezpečnejšie investície
14. 7. 2009
Bezpečnosť investícií sa stala najvyššou prioritou súkromných investorov v Európe a USA. Aby ju dosiahli sú investori ochotní akceptovať aj skromnejšie výnosy.
Vyplýva to z prieskumu Investičný barometer.
Realizovala ho spoločnosť GfK Custom
Research pre denník Wall Street Journal Europe v apríli 2009 na vzorke zhruba
11 tisíc respondentov v Belgicku, Českej republike, Francúzsku, Nemecku,
Maďarsku, Taliansku, Poľsku, Španielsku, Švédsku, Spojenom kráľovstve a v USA.
Siedmi z desiatich Američanov a zhruba polovica Európanov si podľa prieskumu svoje peniaze uložili na
sporiace účty.
Pomerne populárne sú aj rôzne typy životných
poistiek, ktoré má až 32 % Západoeurópanov. V jednotlivých krajinách sa však
využívanie životných poistiek podstatne líši.
Účtovanie akciových zliav v JÚ
13. 7. 2009
Obchodníci v rámci akciovej zľavy predávajú niektoré tovary za cenu nižšiu ako bola nákupná. Bežné to je pri sezónnych tovaroch.
Má sa v jednoduchom účtovníctve záporný rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou účtovať ako zníženie výdavkov na dosiahnutie príjmov?
Ak sú predajné ceny z objektívnych dôvodov
vývoja na trhu v obchodovaní s predmetným tovarom nižšie ako nákupné, nemá to
negatívny daňový dosah. Strata z predaja sa daňovo uznáva a záporný rozdiel sa
neúčtuje v rámci koncoročných uzávierkových operácií ako storno daňových výdavkov
na obstaranie tovaru.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov sa pre daňové účely príjmy oceňujú cenami bežne používanými v
mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne
miery opotrebenia predmetného plnenia.
Reálny prepad na výplatných páskach
13. 7. 2009
Pokles miezd za druhý štvrťrok predpovedá väčšina analytikov a odborníkov. Podniky po štyroch mesiacoch rozmýšľania, ako bojovať s krízou, siahli ľuďom v máji na peniaze.
Reálny prepad pocítili všetky oblasti ekonomiky, okrem maloobchodu,
hotelovo–ubytovacieho sektora a vodárenstva.
Mínus na výplatný páskach
predstavuje len o pár eur viac ako vlani, to však po započítaní inflácie
znamená menej na míňanie od pol do troch percent.
Tento prepad v mzdách a platoch
cítiť. Reálny je aj rast nezamestnanosti a slovenské podniky sa zároveň
dotýkajú dna z pohľadu výroby. Značná časť ľudí je mimo práce na nútených
dovolenkách či 60 percentách platu.
Odborníci a personalisti sa
zhodujú, že ľudia o časť výplaty prichádzajú
najmä cez nevyplatené odmeny či variabilné zložky platov a rôzne
príplatky.
Najväčší pokles tržieb aj
produkcie - okolo 10 % - bude tento rok
v priemysle a stavebníctve. Trpia aj služby najviac spojené s priemyslom,
napríklad doprava.
V priemyselnej výrobe, kde
pracuje okolo 450–tisíc ľudí, sa na výplatných páskach medziročne v máji
znížili sumy priemerne o vyše 8 eur. Výplaty sa znížili pod 710 eur (niečo nad 21–tisíc korún).
Celkovo by tento rok priemerná hrubá mzda v
hospodárstve mala podľa odhadov jedného z analytikov mierne vzrásť asi o 13
eur (395 korún) na 736 eur (22 177 korún). Po zohľadnení rastu cien si však ľudia
na Slovensku budú môcť z výplaty tento rok kúpiť menej ako po minulé roky. Reálne by mzda mohla klesnúť o 0,3
percenta. Spotreba a míňanie v obchodoch či za služby budú oveľa menšie ako
vlani. Ľudia jednoducho šetria.