Optimistu nemožno príjemne prekvapiť.

Svetlo na konci tunela patrí obyčajne vlaku, prichádzajúcemu z druhej strany.

Rozumné je neveriť prítomnému šťastiu.

Dobré úmysly robia správanie človeka nepredvídateľným.

Poznať históriu ľudstva a predsa ním nepohŕdať je syzifovská robota.

Dobré úmysly kombinované s hlúposťou narobia najviac škody.

Čokoľvek sa udeje, stane sa to naraz a bez predchádzajúcej výstrahy.

Nikdy v živote nie je natoľko zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

Ak sa vám zdá, že sa mýlite, tak sa určite mýlite.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...