Od júla bude Sociálna poisťovňa vymáhať dlhy po novom
29. 6. 2017
Od 1. júla začne Sociálna poisťovňa vymáhať svoje pohľadávky po novom. Stanovila to novela Exekučného poriadku, ktorou sa mení zákon o sociálnom poistení. Sociálnej poisťovni sa umožní, aby zabezpečila nútený výkon rozhodnutia voči tým účastníkom, ktorí svoje povinnosti nesplnia v zákonných lehotách a následne ani v lehotách určených rozhodnutím. Má informácie o zamestnaní fyzických osôb, tieto informácie sprostredkúva súdnym exekútorom, aby vymohli zrážkami zo mzdy a iných príjmov pohľadávku uplatnenú v exekučnom konaní.
Výhodou nového spôsobu je skutočnosť, že nebude narastať súdna agenda v oblasti exekúcií v takom rozsahu, ako to bolo v minulých rokoch, dlžníci nebudú platiť žiadne trovy, čiže splatenie dlhu bude pre nich lacnejšie. Očakáva sa aj podstatné zrýchlenie procesu vymáhania a navyše proces bude v súlade s elektronizáciou verejnej správy a ďalšie výhody.
Z oneskorenej úhrady poistného narastá penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti do dňa úhrady poistného. Penále za obdobie od 1. januára 2005 nie je možné odpustiť.
Zákon o sociálnom poistení - zmeny
29. 6. 2017
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol prerokovaný 20. 6. 2017 a bol predložený v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017, ktorý nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020.
Predmetom vládneho návrhu zákona je spresnenie právnej úpravy zvyšovania dôchodkového veku od 1. januára 2017, s cieľom ustanoviť jednotný dôchodkový vek pre poistencov narodených v rovnakom kalendárnom roku a ustanovenie podmienok nového výpočtu sumy starobného dôchodku, ktorá bola určená podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 pre určený okruh poberateľov. Ide o osoby, ktoré dosahovali v období pred dovŕšením dôchodkového veku nadpriemerné príjmy a ktorých suma starobného dôchodku by bola vyššia, ak by bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení k 1. januáru 2004 na základe rovnakých zásluh, ktoré získali v dôchodkovom systéme. Rozdiel v úrovni starobných dôchodkov je spôsobený odlišným spôsobom výpočtu starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákona o sociálnom poistení.
V zákone o sociálnom zabezpečení účinnom do 31. decembra 2003 sa vo výpočte sumy dôchodku v značnej miere uplatňuje princíp solidarity, a to najmä limitovaním miery zohľadňovania zárobkov rozhodujúcich na určenie jeho sumy. Uvedená skutočnosť je súčasne podstatným limitujúcim faktorom sumy dôchodku pre poistencov, ktorí dosahovali v období pred dovŕšením dôchodkového veku nadpriemerné príjmy.
Jednou zo zásadných zmien, ktoré implantovala dôchodková reforma prijatím zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 do dôchodkového systému, bolo výrazné posilnenie princípu zásluhovosti pri výpočte dôchodku, a to výrazným zvýšením miery zohľadňovania zárobkov/vymeriavacích základov, z ktorých sa odvádza poistné na dôchodkové poistenie, na výpočet dôchodku. V dôsledku uvedenej zásady je suma dôchodku podstatne závislejšia od dosahovaných príjmov poistenca v porovnaní s predpismi účinnými pred 1. januárom 2004.
Z uvedeného dôvodu poberatelia starobného dôchodku, ktorí pred odchodom do dôchodku dosahovali nadpriemerné príjmy a suma tohto dôchodku bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom zabezpečení vnímajú ako nerovnosť a nespravodlivosť, že sa na nich nevzťahuje nový spôsob výpočtu starobného dôchodku, ktorý by bol pre nich výhodnejší.
Rozdiely v úrovni starobných dôchodkov, vyplývajúce z rozdielnej právnej úpravy účinnej pred 1. januárom 2004 a právnej úpravy účinnej od tohto dňa, boli čiastočne kompenzované v roku 2006 a 2008 (§ 293k a 293aw zákona o sociálnom poistení). Napriek uvedenému je stále suma starobného dôchodku v roku priznania časti týchto poberateľov dôchodkov (ktorých starobné dôchodky boli upravené v roku 2006 a 2008) nižšia ako suma, ktorá by bola za rovnakých podmienok určená podľa zákona o sociálnom poistení. Predkladaná novela sa však vzťahuje na širší okruh poberateľov starobných dôchodkov, keďže aj medzi dôchodcami, ktorých starobné dôchodky neboli v rokoch 2006 a 2008 zvyšované, existujú takí, ktorí by mali podľa zákona o sociálnom poistení vypočítanú vyššiu sumu dôchodku. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preto dosiahnuť taký stav, aby suma starobného dôchodku oboch skupín poberateľov bola približne rovnaká, ako suma, ktorá by im bola určená na základe rovnakých zásluh získaných v dôchodkovom systéme, ak by bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení k 1. januáru 2004.
NOVÁ DAŇ Z PODLAŽIA
28. 6. 2017
Kto má poschodový dom, má platiť daň z každého podlažia. Teraz sa väčšina domov zdaňuje najmä podľa zastavanej plochy. Ak teraz občan za bežný dom s prízemím a poschodím platí ročne daň z nehnuteľností napríklad 30 eur, po novom to môže byť 60 eur. Ak by dom mal aj pivnicu, daň by mohla byť aj 90 eur.
Po novom by sa totiž daň počítala z celkovej plochy domu – teda súčtu z každého podlažia. Nová daň z podlažia cez novelu zákona o miestnych daniach už prešla v parlamente do druhého čítania a ide do výborov. Navrhli ju poslanci Ľubomír Petrák (Smer), ktorý je starostom obce Hurbanova Ves, Igor Choma (Smer), primátor Žiliny, a poslankyňa Edita Pfundtner (Most-Híd). Zmena v podobe dane z každého podlažia by postihla najmä ľudí na vidieku. Štát by ňou v podstate aj starších ľudí nútil presťahovať sa zo svojich dlhoročných domov do menších prízemných obydlí.„Kritérium podlahovej plochy je oveľa spravodlivejšie,“ hovorí poslanec Ľubomír Petrák. Na porovnanie uvádza príklad menšieho bungalovu či starého domu, ktorý má väčšiu zastavanú plochu ako väčší štvorcový dom s pivnicou, jedným poschodím a podkrovím, ale bungalov môže v súčasnosti platiť vyššiu daň. Zastavaná plocha je pri poschodovom dome nižšia, no v súčte za všetky podlažia tak má majiteľ k dispozícii viac priestoru.
Súčasné zvýhodnenie poschodových domov je však oprávnené. Štát ich výstavbu desiatky rokov podporoval. Zaberajú totiž menej pôdy a podporujú rodinu. Vo väčších domoch bývajú niektorí ľudia celý život. Majetnejší ľudia v súčasnosti stavajú skôr obrovské prízemné bungalovy bez poschodí, no novela zasiahne práve ľudí s menšími príjmami.
Okrem toho podlažia môžu obce zohľadniť v dani už v súčasnosti cez príplatok, ktorý sa prirátava k základnej sadzbe dane. Príplatok však nie je tak vysoký, ako by bola daň po spomínanej novele.
Novela má aj makroekonomický rozmer. Podľa odporúčaní Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj by sme mali viac zdaňovať majetok a menej príjem obyvateľov. Zmena dane z nehnuteľností v podobe, ako ju navrhuje novela, je však namierená len proti poschodovým domom. A vôbec nerieši daň z bytov. Už pred rokmi sa neúspešne pripravovala daň z luxusných nehnuteľností. Stroskotala však na tom, že nebolo možné presne špecifikovať, čo je a čo už nie je luxusná nehnuteľnosť.
Určenie vymeriavacieho základu SZČO od 1. júla 2017
28. 6. 2017
Vymeriavací základ na platenie poistného povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ktorá vykonávala činnosť SZČO v roku 2016 sa vypočíta od 1. júla 2017/ 1. októbra 2017, ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016, nasledovne:
Vymeriavací základ = (ČZD + zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, na povinné sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie SZČO v roku 2016) : 1,486 : 12
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO od 1. júla 2017 alebo od 1. októbra 2017, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2016, je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2016 okrem príjmov dosiahnutých na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „ČZD“), ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia (ak je SZČO sporiteľ), poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu a koeficientu 1,486. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
Minimálny vymeriavací základ pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO je za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 v sume 441,50 EUR a za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 v sume 456,00 EUR.
Maximálny vymeriavací základ pre povinne poistenú SZČO za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity je v sume 6 181,00 EUR a za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 v sume 6 384,00 EUR.
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO sa určí nasledovne:
(16 000,00 EUR + 2 300,80 EUR) : 1,486 : 12 = 1 026,2898 EUR.
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol, to znamená, že suma 1 026,2898 EUR sa zaokrúhli na sumu 1 026,28 EUR, čo predstavuje vymeriavací základ tejto SZČO.
Táto suma je vyššia ako minimálny vymeriavací základ 441,50 EUR, platný za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 aj ako minimálny vymeriavací základ 456,00EUR, platný za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 a nižšia ako maximálny vymeriavací základ 6 181,00 EUR, platný za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 aj ako maximálny vymeriavací základ 6 384,00 EUR, platný za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 na platenie poistného na sociálne poistenie, preto táto SZČO za obdobie od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 platí poistné na sociálne poistenie zo svojho skutočného vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR.
Vymeriavací základ tejto SZČO je v sume 1 026,28 EUR.
Výpočet jednotlivých súm poistného na sociálne poistenie za obdobie od 1. júla 2017 z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR:
Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol, nasledovne:
- poistné na nemocenské poistenie 4,4% z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol 45,15 EUR,
- poistné na starobné poistenie 18% z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol 184,73 EUR,
- poistné na invalidné poistenie 6% z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol 61,57 EUR,
- poistné do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol 48,74 EUR.
Za obdobie od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 platí táto SZČO poistné na sociálne poistenie spolu v sume 340,19 EUR mesačne.
Zdroj:
Sociálna poisťovňa
Príjmy zo závislej činnosti u cudzincov
27. 6. 2017
Pre stanovenie rozsahu daňových povinností zahraničnej osoby, ktorá poberá príjmy zo zdrojov na území SR, je dôležité správne posúdenie jej daňovej rezidencie. Podľa § 2 písm. d) bodu 1 ZDP je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým rezidentom SR) fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava.
Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak na tomto území nemá trvalý pobyt, ale zdržiava sa tu aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, pričom do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.
Podľa § 2 písm. e) ZDP je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým nerezidentom SR) fyzická osoba, ktorá:
• nemá na území SR trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiava alebo ktorá
• sa na území SR obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR.
U nezmluvných štátov sa pri určení daňovej rezidencie a rozsahu daňových povinností postupuje podľa príslušných ustanovení ZDP.
Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci zo zdrojov na území SR [§ 2 písm. f, g)ZDP].
Pri posúdení, ktorý štát má právo zdaniť príjmy daňovníka zo závislej činnosti a akým spôsobom sa vychádza zo ZDP a v prípade štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu, z tejto zmluvy.