Od januára sa zvýši maximálny vymeriavací základ na platbu poistného
14. 11. 2024
Sú to tisícky eur, upozorňuje poisťovňa. V súčasnosti podľa hovorcu Sociálnej poisťovňe odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 6620 zamestnancov a 12 dohodárov.
Od januára 2025 sa zvýši hranica maximálneho vymeriavacieho základu na platbu poistného. Táto zmena súvisí so schválenou novelou zákona o sociálnom poistení, ktorou sa mení výška maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného z doterajšieho sedemnásobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Informoval o tom hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. "Maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti 9128 eur, sa tak od 1. januára 2025 zvýši na sumu 15 730 eur. Zmena sa dotýka tak samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj zamestnanca, zamestnávateľa a dobrovoľne poistenej osoby," uviedol Kontúr.
Doplnil, že týkať sa to bude platenia poistného na nemocenské, dôchodkové aj garančné poistenie, ďalej poistenie v nezamestnanosti, na financovanie podpory či do rezervného fondu solidarity.
Kontúr spresnil, že samostatne zárobkovo činnej osoby budú mať po novom roku maximálnu mesačnú platbu poistného vo výške 5214,49 eura. Oproti roku 2024 môžu byť podľa neho mesačné odvody na sociálne poistenie vyššie až o 2188,56 eura. Aktuálne odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 101 SZČO.
Zamestnanci zaplatia po novom maximálne mesačné poistné v sume 1478,62 eura, čo je v medziročnom porovnaní o 620,59 eura viac. V súčasnosti podľa hovorcu Sociálnej poisťovňe odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 6620 zamestnancov a 12 dohodárov.
Ďalej priblížil, že zamestnávatelia zaplatia mesačne maximálne 3838,11 eura, čo je oproti súčasnosti o 1610,88 eura viac. Zároveň dodal, že vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie úrazového poistenia nie je obmedzený maximálnou výškou. Od januára 2025 bude podľa neho platiť dobrovoľne poistená osoba najvyššie poistné vo výške 5529,09 eura, čo je v medziročnom porovnaní o 2320,60 eura viac. V súčasnosti odvádzajú poistné z maximálneho vymeriavacieho základu, teda zo sumy 9128 eur, tri dobrovoľne poistené osoby.
"Dobrovoľne poistená osoba si sama určuje vymeriavací základ, z ktorého platí poistné na dobrovoľné poistenie, pričom tento nesmie byť nižší ako minimálny vymeriavací základ a ani vyšší ako maximálny vymeriavací základ platný v danom roku," uzavrel Kontúr.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Výsledok hospodárenia
5. 10. 2016
Medzi práce po zostavení účtovnej závierky patrí aj rozhodnúť o výsledku hospodárenia, ktorý účtovná jednotka dosiahla za účtovné obdobie, za ktoré zostavila účtovnú závierku, teda v roku 2016 musí rozhodnúť o výsledku hospodárenia za rok 2015.
Pri rozdeľovaní zisku v spoločnosti s ručením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a družstve, sa na prvé miesto kladie povinnosť prídelu do rezervného fondu a do nedeliteľného fondu v družstve. Až po splnení povinného prídelu do rezervného fondu môže zvyšnú časť zisku rozdeliť účtovná jednotka podľa vlastného rozhodnutia. Napr. valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že dosiahnutý zisk rozdelí medzi spoločníkov, určí výšku a termín výplaty, alebo zvýši základné imanie, prípadne vytvorí fondy zo zisku.Ak účtovná jednotka, ktorou je spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a družstvo, za účtovné obdobie roka 2015 dosiahla zisk, musí v roku 2016 najskôr zaúčtovať povinný prídel do rezervného fondu v prípade, že tento ešte nemá vytvorený v zákonom stanovenej výške podľa Obchodného zákonníka. Ostatné vysporiadanie výsledku hospodárenia je v kompetencii účtovej jednotky. Ak účtovná jednotka o ďalšom vysporiadaní účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní (rozdelenie zisku alebo o vysporiadanie straty) nerozhodne do konca účtovného obdobia roka 2016, musí zostatok z účtu 431 preúčtovať na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov (v prípade zisku) alebo na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov (v prípade straty) tak, aby účet 431 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazoval zostatok v súlade s ustanovením § 59 ods. 15 postupov účtovania pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve.
Protokol o výsledku inšpekcie
5. 10. 2016
Novelou zákona č. 351/2015 Z. z. (nový zákon) od 18. 6. 2016 sa spresnili sa okolnosti, za ktorých sa bude protokol o výsledku inšpekcie práce považovať za prerokovaný.
Rozhodnutiu inšpektorátu práce o uložení pokuty musí vždy predchádzať prerokovanie protokolu, ktorý je výsledkom inšpekcie práce. Zámerom tejto úpravy bolo spresniť v zákone fikcie prerokovania protokolu tak, že protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa nevyjadrí k doručenému protokolu alebo ho nepodpíše. Na doručovanie písomností dôležitých na výkon inšpekcie práce (teda aj protokolu) sa podľa § 21 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. vzťahujú ustanovenia správneho poriadku upravujúce doručovanie do vlastných rúk. Fiktívne prerokovaný protokol sa stane podkladom na uloženie pokuty.
Výber daní sa zlepší
30. 9. 2016
Do štátnej kasy by malo v tomto roku pritiecť viac peňazí. Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý patrí pod Ministerstvo financií (MF) SR, totiž zvýšil odhad daňových a odvodových príjmov na rok 2016 oproti predchádzajúcej júnovej prognóze o takmer 397 miliónov eur, alebo 0,49 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Analytici rezortu financií navýšili odhad daňových a odvodových príjmov aj pre ďalšie roky, a to o 558 miliónov eur v roku 2017, o 649 miliónov eur rok na to a o 595 miliónov eur v roku 2019. V novej prognóze počítajú už aj s legislatívnymi zmenami schválenými vládou v auguste a septembri tohto roka, vrátane tých, ktoré platia a boli zapracované do prognózy v júni. Dodatočné príjmy by malo v budúcom roku priniesť zvýšenie odvodu v regulovaných odvetviach, a to vo výške 91 miliónov eur, či zvýšenie sadzieb pri tabakových výrobkoch, ktoré by malo priniesť 30 miliónov eur v roku 2017. Naopak, z rozpočtu uberie zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, a to 13 miliónov eur v budúcom roku, 21 miliónov eur v roku 2018 a 25 miliónov eur v roku 2019. Aktuálna daňová prognóza nepočíta so zrušením daňových licencií v tomto ani budúcom roku.
zdroj: hnonline.sk
Podnikatelia budú platiť nižšie dane
27. 9. 2016
Firma nezarobí nič. Jej zisk sa rovná nule. Aj napriek tomu štátu odvedie daň. Takto to funguje na Slovensku od roku 2014, keď predošlá vláda zaviedla daňové licencie.
Nová koalícia sa ešte v apríli v programovom vyhlásení zaviazala, že ich zruší. A čoskoro už bude mať na stole aj konkrétny návrh. Zrušenie daňových licencií už odklepla aj koaličná rada a poslanci vládnych strán Most-Híd a SNS potvrdili, že samotnú zmenu zákona predložia už na októbrovej parlamentnej schôdzi. To, akú vysokú daňovú licenciu firma platí, závisí od toho, aký má obrat. Kým malé firmy vyjde na 480 eur ročne, väčšie zaplatia takmer 2 900 eur. Licenciu pritom platia aj vtedy, keď sú v mínuse alebo vykázali len veľmi nízke zisky. V roku 2014 zaplatilo štátu daňovú licenciu 186-tisíc firiem.
zdroj: hnonline.sk