Od januára sa zvýši maximálny vymeriavací základ na platbu poistného
14. 11. 2024
Sú to tisícky eur, upozorňuje poisťovňa. V súčasnosti podľa hovorcu Sociálnej poisťovňe odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 6620 zamestnancov a 12 dohodárov.
Od januára 2025 sa zvýši hranica maximálneho vymeriavacieho základu na platbu poistného. Táto zmena súvisí so schválenou novelou zákona o sociálnom poistení, ktorou sa mení výška maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného z doterajšieho sedemnásobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Informoval o tom hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. "Maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti 9128 eur, sa tak od 1. januára 2025 zvýši na sumu 15 730 eur. Zmena sa dotýka tak samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj zamestnanca, zamestnávateľa a dobrovoľne poistenej osoby," uviedol Kontúr.
Doplnil, že týkať sa to bude platenia poistného na nemocenské, dôchodkové aj garančné poistenie, ďalej poistenie v nezamestnanosti, na financovanie podpory či do rezervného fondu solidarity.
Kontúr spresnil, že samostatne zárobkovo činnej osoby budú mať po novom roku maximálnu mesačnú platbu poistného vo výške 5214,49 eura. Oproti roku 2024 môžu byť podľa neho mesačné odvody na sociálne poistenie vyššie až o 2188,56 eura. Aktuálne odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 101 SZČO.
Zamestnanci zaplatia po novom maximálne mesačné poistné v sume 1478,62 eura, čo je v medziročnom porovnaní o 620,59 eura viac. V súčasnosti podľa hovorcu Sociálnej poisťovňe odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 6620 zamestnancov a 12 dohodárov.
Ďalej priblížil, že zamestnávatelia zaplatia mesačne maximálne 3838,11 eura, čo je oproti súčasnosti o 1610,88 eura viac. Zároveň dodal, že vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie úrazového poistenia nie je obmedzený maximálnou výškou. Od januára 2025 bude podľa neho platiť dobrovoľne poistená osoba najvyššie poistné vo výške 5529,09 eura, čo je v medziročnom porovnaní o 2320,60 eura viac. V súčasnosti odvádzajú poistné z maximálneho vymeriavacieho základu, teda zo sumy 9128 eur, tri dobrovoľne poistené osoby.
"Dobrovoľne poistená osoba si sama určuje vymeriavací základ, z ktorého platí poistné na dobrovoľné poistenie, pričom tento nesmie byť nižší ako minimálny vymeriavací základ a ani vyšší ako maximálny vymeriavací základ platný v danom roku," uzavrel Kontúr.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovenské platy rastú rýchlejšie ako české
27. 1. 2017
Mzdy na Slovensku rastú rýchlejším tempom ako v susednom Česku, takže záujem našincov pracovať u našich západných susedov klesá. Objavuje sa tiež trend, keď Slováci prejavujú záujem vrátiť sa naspäť na Slovensko, pretože dokážu vo svojom odbore nájsť dobre platenú prácu.
Na úvod je potrebné povedať, že k zmenšovaniu medzery medzi mzdami v ČR a SR výrazne prispela politika Českej národnej banky, ktorá drží českú korunu podhodnotenú. A vzhľadom na to, že ČNB predznačila, že ju nechá niekedy v tomto roku posilniť, tak sa pravdepodobne táto medzera medzi nominálnymi mzdami opäť roztiahne. Pokiaľ by sa po uvoľnení kurzu vrátila česká koruna k úrovniam, na ktorých bola v prvom polroku 2011 (24-24,5 CZK za euro), tak by to znamenalo v eurovom vyjadrení nárast miezd v ČR o zhruba 10%. Čiže je reálne, že budúce kroky ČNB ovplyvnia ekonomickú migráciu medzu ČR a SR. Pokiaľ by z nejakého dôvodu nastala situácia o ktorej sa hovorí v článku, že sa z ČR bude domov vracať viac Slovákov, ako bude odchádzať, tak by to u nás malo skôr znížiť tlak na rast miezd, keďže firmy by mali menší problém obsadzovať svoje pracovné miesta. Silno však pochybujem (aj kvôli ČNB), že by v dohľadnej dobe nastal taký silný čistý prílev pracovníkov z ČR do SR, aby to malo na mzdy viac než kozmetický vplyv. Vyjadril sa Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers.
zdroj: hnonline.sk
zdroj: hnonline.sk
Na Slovensku silnie nový druh podvodov na dani
25. 1. 2017
Je to jeden z najčastejších daňových podvodov súčasnosti. Firma má dlžoby, štátu neplatí dane a svojej „sekery“ sa zbaví nasledovne: zlúči sa s inou firmou. Túto novú nástupnícku spoločnosť vlastní napríklad bezdomovec. Daniari sa nedostanú k žiadnym papierom, k žiadnemu účtovníctvu. A koniec koncov k žiadnym peniazom.
Ešte pred desiatimi rokmi Finančná správa napočítala necelých dvesto firiem, ktoré zanikli zlúčením. V roku 2015 ich bolo už viac ako 3 200.
K prudkému rastu podvodov pri zlučovaní firiem došlo kvôli legislatívnej zmene z roku 2013. Tá spravila škrt cez rozpočet podvodníkom, ktorí predávali spoločnosti nastrčeným „bielym koňom“. „Predtým to bolo tak, že keď sa niekto potreboval zbaviť spoločnosti, previedol ju na nejakú nemajetnú a často nekontaktnú osobu. Štát v súčasnosti pripravuje úpravu legislatívy, ktorá by mala takýmto podvodom zamedziť. Na zmene zákona spolupracujú aj rezorty financií a spravodlivosti. Momentálne stále prebieha medzirezortná pracovná skupina, odkázali z tlačového odboru rezortu financií.
zdroj: hnonline.sk
Výrazne regionálne rozdiely v platoch pretrvávajú
25. 1. 2017
Pri porovnávaní platov zamestnancov v Prešovskom a Bratislavskom kraji, možno vidieť, že v nižších platových pásmach do 800 eur v hrubom sa nachádzajú až šiesti z desiatich zamestnancov Prešovského kraja, avšak iba dvaja z desiatich zamestnancov Bratislavského kraja. Ukázala to analýza portálu Platy.sk.
Oproti základným platom výraznejšie rástli finančné benefity (koncoročné odmeny a 13. plat), kde bol zaznamenaný rast oproti roku 2015 na úrovni približne 10 percent. Z analýzy portálu Platy.sk vyplýva, že koncoročné odmeny na Slovensku dostáva 26 percent zamestnancov a ich priemerná hrubá výška sa pohybuje na úrovni 695 eur. Koncoročné odmeny tvoria v priemere 75 percent základnej mzdy. Čo sa týka trinásteho platu, ten dostáva 17 percent zamestnancov a jeho priemerná výška je 743 eur, čo predstavuje 80 percent základnej mzdy. Iba 30 percent zamestnancov na Slovensku deklaruje, že zamestnávateľ im neposkytuje žiadny nefinančný benefit. Firmy sa zaujímajú a starajú o pohodlie svojich zamestnancov a poskytujú im viaceré nefinančné benefity. Najvýraznejší nárast za uplynulé roky zaznamenali najmä firemné akcie pre zamestnancov vo forme večierkov, teambuildingov, posedení a podobne. Firmy ich organizujú oveľa intenzívnejšie ako v minulosti. Zatiaľ čo v roku 2010 uvádzalo tento benefit len 6 percent zamestnancov, v roku v 2016 to bolo až 29 percent.
zdroj: hnonline.sk
Slováci v Česku zarábajú podstatne viac ako domáci
19. 1. 2017
Po rozpade spoločného štátu bola Česká republika považovaná za bohatšieho suseda. Vzhľadom k nízkym domácim platom sa tam Slovákom oplatilo pracovať aj za cenu toho, že išlo o menej kvalifikované a horšie platené miesto. Za posledných dvadsať rokov sa ale trend obrátil a Slováci svojich bohatších príbuzných predbehli - v Česku sa im darí získavať lepšie honorovanú prácu než majú domáci.
Z najnovších dát, ktoré zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ), vyplýva, že Slováci usadení v Česku dnes zarábajú v priemere takmer o tretinu viac ako Česi. V roku 2015 zamestnanci s českým občianstvom poberali v komerčnej sfére priemernú mesačnú mzdu 27 520 (1018 eur) českých korún, Slováci 33 226. Ešte výraznejší odstup je na pozíciách, kde je zamestnávateľ štát alebo verejný sektor. Zatiaľčo Česi zamestnaní na úradoch a v školách predvlani zarobili 27 928 korún za mesiac, ich slovenskí kolegovia poberali v priemere 35 604 korún. Rozdiel teda je v prepočte aj približne 280 eur. Všeobecne platí, že čím odbornejšie miesto, tým väčší náskok nad Čechmi Slováci získavajú. Zatiaľčo pri nízkopríjmových robotníckych profesiách sú platy Čechov aj Slovákov takmer vyrovnané, pri kvalifikovanejších a dobre ohodnotených prácach, ako je špecializovaná medicína a IT, sa odstup zvyšuje až na polovicu.
zdroj: hnonline.sk