Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.

Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.

Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?

Ktorý je prvý známy boj o trh? Boj medzi Kainom a Ábelom o priazeň Hospodina.

Milé slovo otvára dvere chatrčí dokorán. Čo otvára brány palácov? Klopanie plnou dlaňou.

Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.

Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.