Od budúceho roka sa má zaviesť ročné zúčtovanie sociálnych odvodov
7. 3. 2018
Ročné zúčtovanie je súčasťou novely zákona o sociálnom poistení. Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov má od budúceho roka priniesť spravodlivejšie odvodové zaťaženie práce. Počíta s tým novela zákona o sociálnom poistení, ktorú ministerstvo práce už predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Zavedenie týchto zmien by malo v tomto roku stáť Sociálnu poisťovňu (SP) 15,4 milióna eur. V budúcom roku by ale štát mal vďaka zavedeniu ročného zúčtovania získať 48,2 milióna eur a v roku 2020 približne 26,2 milióna eur. „Cieľom ročného zúčtovania v sociálnom poistení je zaviesť efektívny nástroj na obmedzenie odvodovej optimalizácie subjektov,“ priblížilo zámer novely ministerstvo.
Maximálny ročný vymeriavací základ Ročné zúčtovanie sa má týkať povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na povinné poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity. Toto poistné má byť platené a odvádzané preddavkovo a uskutoční sa nad nimi ročné zúčtovanie. Na garančné poistenie sa bude vzťahovať maximálny ročný vymeriavací základ, avšak ročné zúčtovanie sa ho týkať nebude. „Samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) zostáva zachovaný súčasný model vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, budú však platiť preddavky na poistnom, ktoré budú zúčtované na základe príjmov vykázaných v daňovom priznaní za obdobie, za ktoré platili preddavky na poistnom,“ navrhuje rezort práce. Novinkou je, že maximálny mesačný vymeriavací základ pri sociálnom poistení sa má zrušiť a nahradený má byť maximálnym ročným vymeriavacím základom. Ten sa má týkať zamestnanca, SZČO aj zamestnávateľa pri platení preddavkov na poistné. Zníži sa v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok.
Zúčtovanie do konca septembra. Ročné zúčtovanie bude vykonávať Sociálna poisťovňa vždy do 30. septembra za predchádzajúci kalendárny rok. „Vzhľadom na osobitný charakter úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľa, sa ročné zúčtovanie nad nimi nebude vykonávať. V zmysle predloženého návrhu sa začnú platiť a odvádzať preddavky na poistnom za obdobie od januára 2019,“ priblížil rezort práce. Ročné zúčtovanie sa má vzťahovať na zamestnanca, povinne nemocensky a dôchodkovo poistenú SZČO a na zamestnávateľa. Nemá sa vzťahovať na štát, ani na dobrovoľne poistené osoby. Na zaplatenie majú 45 dní. Ak SP rozhodne o vzniku nedoplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, platiteľovi poistného začne plynúť 45-dňová lehota na zaplatenie nedoplatku. Ak bude preplatok, alebo nedoplatok nižší ako 5 eur, nebude ho potrebné vracať alebo doplatiť. Právna norma počíta s pozitívnymi sociálnymi vplyvmi na študentov a dôchodcov, ktorí si privyrábajú na dohodu. Súčasná úľava pri poistnom na povinné dôchodkové poistenie bude totiž zachovaná ako odvodová odpočítateľná položka (OOP). Zmenou ale bude, že dohodári, ktorí si uplatnia OOP, budú povinne dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody. Novela zákona má priniesť aj zmeny pre rodičov pri súbežnom nároku na materské pre oboch. „Účelom je odstrániť interpretačné problémy súvisiace s nárokom otca na materské, ak po dohode s matkou prevzal do starostlivosti dieťa a matka sa súčasne stará o ich ďalšie dieťa. Účelom tohto ustanovenia je priznať v tejto situácii súbežný nárok na materské obom rodičom,“ priblížil rezort práce.
(Zdroj: aktuality.sk)
K dohode o minimálnej mzde zatiaľ nedošlo
3. 9. 2009
Ani na dnešnom rokovaní s premiérom sociálni partneri nedospeli k dohode na výške minimálnej mzdy platnej pre budúci rok. Kým zamestnávatelia sú proti akémukoľvek zvyšovaniu minimálnej mzdy, odborári trvajú na jej raste o 8,1 %. Rokovania o minimálnej mzde majú pokračovať na budúci týždeň. Opäť by sa ich mal zúčastniť aj premiér.
Vláda má záujem, aby ku kompromisnej výške minimálnej mzdy dospeli samotní sociálni partneri a nemusel o nej direktívne rozhodnúť kabinet.
Ak dôjde k situácii, že sa sociálni partneri počas roka nedohodnú na sume minimálnej mzdy pre ďalší rok sami, vstupuje do ich rokovaní ministerstvo práce a o jej konečnej výške rozhodne napokon vláda, ktorá zohľadní stanoviská sociálnych partnerov, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy najmenej za predchádzajúce dva kalendárne roky, ako aj očakávaný vývoj ekonomickej a sociálnej situácie v SR.
Reálna mzda na Slovensku stúpla napriek kríze
3. 9. 2009
Reálna mzda na Slovensku stúpla napriek kríze. Pod skutočnosť, že podľa štatistík na Slovensku zarábame reálne viac, sa podpísal stúpajúci počet nezamestnaných a zvyšujúce sa platy štátnych úradníkov.
Dobrou správou je, že sa nerealizujú všetky firmami ohlásené hromadné prepúšťania firmy. Ekonomika sa totiž začína prebúdzať a potrebuje ľudí.
Ten, kto si udržal prácu, zarába rovnako alebo si prilepšil len mierne. Zamestnanci priemyslu, ktorým reálne mzdy klesli, však budú musieť obmedziť svoju životnú úroveň. Odborníci však očakávajú, že mzda sa bude, aj keď mierne, zvyšovať.
Podľa údajov Štatistického úradu nominálna mesačná mzda v hospodárstve v druhom štvrťroku stúpla medziročne o 2,8 percenta na 732,50 eura. O viac ako 7 percent, teda najrýchlejšie rástli platy vo vzdelávaní a v administratívnych službách. Tieto odvetvia sú s verejnou správou silne prepojené, keďže veľkú časť administratívnych pracovníkov tvoria štátni úradníci a valorizáciu platov v školstve určuje ministerstvo školstva.
Rezort financií neplánuje platy úradníkov znižovať. Mzdy sa zvýšili v odvetviach (napríklad školstvo), ktoré boli dlhodobo podhodnotené a mali by sa zvyšovať.
Štatistici predpovedajú, že za celý rok priemerný plat vzrastie o viac ako tri percentá na vyše 745 eur. Podľa zamestnávateľov platy budú skôr stagnovať a priemer môžu potiahnuť hore opäť koncoročné odmeny a rôzne príplatky. Predpokladá sa však, že ak v budúcom roku vláda splní sľuby o úspornom rozpočte, siahne aj na platy úradníkov. Očakáva sa, že rast miezd vo verejnom sektore sa v budúcom roku utlmí a naopak, mzdy sa oživia v súkromnom sektore.
Priemerná mzda vzrástla na 732,50 €
2. 9. 2009
V druhom štvrťroku priemerná hrubá mzda na Slovensku stúpla medziročne o 2,8 percenta a dosiahla 732,50 € (22 067 Sk). Informoval o tom Štatistický úrad. Reálna mzda sa po započítaní inflácie zvýšila o pol percenta. Priemerný zárobok v prvom kvartáli vzrástol o 4,7 percenta, reálne stúpol o 1,6 percenta.
Podľa regiónov bol vývoj priemernej mesačnej nominálnej mzdy v prvom polroku 2009 nasledovný:Bratislavský kraj 959,04 €, Trnavský kraj 661,11 €, Trenčiansky kraj 604,05 €, Nitriansky kraj 594,66 €, Žilinský kraj 623,35 €, Banskobystrický kraj 577,07 €, Prešovský kraj 540,74 €, Košický kraj 653,89 €. Priemer za Slovensko dosiahol 721,40 €.V druhom štvrťroku sa mzdy zvýšili najviac v sektore vzdelávania (priemerná mzda medziročne vzrástla o 7,5 % na 636,70 €), najvýraznejší pokles o 6,7 % na 446,68 € zaznamenali mzdy zamestnancov v ubytovacích a stravovacích službách. Vo finančných a poisťovacích činnostiach dosiahol priemerný plat zamestnancov 1544,98 €. Podľa prognózy štatistikov vzrastie priemerný mesačný zárobok v hospodárstve tento rok oproti vlaňajšku nominálne o 3,1 % na 745,50 €.Najviac sa platy v druhom štvrťroku zvýšili v sektore vzdelávania, kde priemerná mzda vzrástla medziročne o 7,5 percenta na 636,70 eura (19 181 Sk). Naopak, najvýraznejší pokles, o 6,7 percenta na 446,68 eura (13 457 Sk), zaznamenali platy pracovníkov v ubytovacích a stravovacích službách.Najvyššiu mzdu v druhom kvartáli poberali zamestnanci vo finančných a poisťovacích činnostiach, ich priemerný plat dosiahol 1544,98 eura (46 544 Sk). Štatistici v novej prognóze odhadli, že priemerný mesačný zárobok v hospodárstve tento rok vzrastie oproti vlaňajšku nominálne o 3,1 percenta na 745,5 eura (22 459 Sk).
Nový zákon o daňových orgánoch sprísni kontrolné mechanizmy
2. 9. 2009
Ministerstvo financií SR navrhuje v rámci nového zákona o daňových orgánoch, aj zvýšenie ochrany úradníkov vykonávajúcich daňové kontroly v teréne.
Daňoví kontrolóri by okrem iného mali mať pri výkone niektorých svojich činností nárok na policajnú ochranu.
Podľa ministra v praxi často dochádza k situácii, keď kontrolóri nemajú vôbec žiadnu ochranu a stretávajú sa pritom s rôznymi typmi subjektov. Nie všetci podnikajú zmysluplne a čisto, dochádza k rôznym stretom, čím sa komplikuje aj situácia pri vykonávaní kontrol.
MF SR sa preto chce v najbližšom období sústrediť na celkové zlepšenie výberu daní a vymožiteľnosti práva pri tomto výbere. Pracuje sa aj na analýze, koľko z toho, čo by štát mohol, na daniach nevyberie.
Súčasťou inštitucionálnej zmeny výberu daní má byť aj zavedenie kontrolných mechanizmov voči samotným daňovým úradom. Dôvodom je skutočnosť, že na daňových únikoch so zločineckými skupinami často spolupracujú aj samotní daňoví úradníci. Minister financií vyhlásil, že tejto agende sa bude ministerstvo určite bude venovať, aby k podobným javom nedochádzalo.
Zvýšený počet útokov na svojich pracovníkov za posledný rok a pol zaznamenalo aj Daňové riaditeľstvo SR. Fyzických a verbálnych útokov bolo za spomínané obdobie okolo 30. Na dnešnej tlačovej konferencii o tom informoval generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva SR.
Rôzne vyhrážky, dokonca aj zabitím, sú podľa generálneho riaditeľa dôsledkom skvalitnenia činnosti daňových pracovníkov a tiež pre rozsiahlu kontrolnú akciu "Východ", ktorá od februára tohto roka prebieha v Košickom kraji.