Murphy radí
Oheň a voda
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
(Zrnká úsmevu)
Murphy a šťastie
Hlúposť nie je hriech, ale dar; obdarovaný ho nemôže odmietnuť.
Je lepšie byť bohatým než hlúpym.
Hlúposť je nevyliečiteľná choroba.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Politika a politici
Maliari a politici dokážu najrýchlejšie meniť farby.
Kým zasadá vláda, nikto si nemôže byť celkom istý životom ani majetkom.
Dvaja najhorúcejší kandidáti na zápis do knihy ohrozených druhov sú čestný politik a dobrý lupič.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Parkinsonove zákony - V. večer
Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.
Tímová práca je dôležitá tým, že dáva možnosť za neúspech obviniť druhých.
Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.
(Murphyho zákony po poslednej novele)