Od 1. 1. 2021 a 1. 7. 2021 nadobúda účinnosť novela zákona o DPH, ktorá bola schválená 5. 11. 2020
12. 11. 2020
Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k zadefinovaniu predaja tovaru na diaľku, a to predaja tovaru v rámci EÚ, ako aj predaja tovaru dovážaného z tretích území alebo tretích krajín, a k zmene pravidiel pre určenie miesta dodania takého tovaru. Miestom dodania tovaru predávaného na diaľku bude v súlade s navrhovanými pravidlami ten členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru pre zákazníka skončí.
Navrhuje sa vecné rozšírenie dobrovoľných osobitných úprav uplatňovania dane uvedených v § 68a a 68b zákona o DPH. Pokiaľ ide o prvú zo spomínaných osobitných úprav, tá sa bude, okrem telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb (digitálne služby), ktoré poskytuje zdaniteľná osoba neusadená v EÚ konečným spotrebiteľom, vzťahovať aj na iné služby poskytnuté touto osobou iným ako zdaniteľným osobám usadeným v niektorom z členských štátov EÚ, ktorých miesto dodania sa nachádza v dotknutom členskom štáte spotreby. Druhá zo spomínaných úprav sa okrem digitálnych služieb bude uplatňovať aj na iné služby poskytované nezdaniteľným osobám, ktorých miesto dodania je v členskom štáte spotreby, ako aj na predaj tovaru na diaľku v rámci EÚ a určité tuzemské dodania tovaru.
Taktiež sa navrhuje zrušenie oslobodenia od dane pri dovoze zásielok, ktorých hodnota nepresahuje 22 eur, nakoľko bolo identifikované, že toto oslobodenie narúša hospodársku súťaž medzi dodávateľmi usadenými v EÚ a mimo EÚ. Za účelom zvýšenia dobrovoľnosti plnenia daňových povinností, pokiaľ ide o predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín nepodliehajúceho spotrebnej dani, vlastná hodnota ktorého nepresahuje sumu 150 eur (teda v prípadoch, kedy sú zásielky oslobodené od dovozného cla), sa navrhuje zavedenie novej dobrovoľnej osobitnej úpravy, prostredníctvom ktorej si budú môcť zdaniteľné osoby plniť povinnosti týkajúce sa podávania daňového priznania a platenia dane len v jednom členskom štáte, tzv. členskom štáte identifikácie.
V prípade dovozu tovaru nepodliehajúceho spotrebnej dani s vlastnou hodnotou nepresahujúcou 150 eur z tretích území alebo tretích krajín, ktorého preprava sa skončí v tuzemsku a pri ktorom sa nová osobitná úprava nevyužije, sa zavedie možnosť, aby osoba, ktorá na účet osoby, pre ktorú je tovar určený, predkladá tento tovar colným orgánom, mohla využiť osobitnú úpravu pre priznávanie a platbu DPH pri dovoze.
Článok 90 ods. 1 smernice 2006/112/ES ustanovuje povinnosť zaviesť do vnútroštátneho práva mechanizmus opravy základu dane v prípadoch zrušenia, odmietnutia, úplného alebo čiastočného nezaplatenia alebo zníženia ceny po dodaní tovaru alebo služby za podmienok, ktoré si tieto členské štáty stanovia. Podľa ods. 2 cit. článku sa členské štáty môžu v prípade úplného alebo čiastočného nezaplatenia odchýliť od odseku 1. Judikatúra Súdneho dvora EÚ spresnila význam tohto ustanovenia v tom zmysle, že nie je možné úplne vylúčiť právo platiteľa dane znížiť základ dane v prípade, keď mu jeho odberateľ alebo tretia strana nezaplatili za dodanie tovaru alebo služby. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zaviesť možnosť opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby, ak platiteľ dane, dodávateľ, nedostal zaplatené a jeho pohľadávka sa stala nevymožiteľnou.
Ak sa pohľadávka platiteľa dane za dodanie tovaru alebo služby stane nevymožiteľnou a platiteľ dane uplatní právo na zníženie základu dane, navrhuje sa v súlade s článkom 185 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2006/112/ES uložiť odberateľovi, ktorý za toto dodanie nezaplatil a uplatnil si právo na odpočítanie dane, povinnosť opraviť odpočítanú daň.
K
Minister financií chystá novú špeciálnu daň
13. 3. 2013
Firmy v daňových rajoch by mali byť zasiahnuté zvýšenou zrážkovou daňou.
Vláda sa chystá tvrdšie zakročiť proti firmám z daňových rajov. Ich podnikanie a obchodovanie na Slovensku má zaťažiť špeciálna, vyššia zrážková daň. Tú by pocítili nielen spoločnosti registrované v zahraničí, ale aj stovky až tisícky slovenských firiem. Po novom totiž budú musieť preukázať – s podnikmi z daňových rajov neobchodujeme. V opačnom prípade by práve slovenské firmy museli štátu posielať napríklad za poradenstvo či obchodovanie s IT riešeniami od podnikateľa z daňového raja výrazne viac než súčasných 19 percent zrážkovej dane. A to by ich od obchodovania s nimi mohlo odradiť.
Bločkovú lotériu spustia na jeseň
12. 3. 2013
V septembri alebo októbri 2013 by sa na Slovensku mohla rozbehnúť bločková lotéria.
Ide o súťaž, v ktorej by mohli ľudia na základe údajov z pokladničných blokov z obchodov či reštaurácií podávať tikety. Tie sa budú žrebovať a víťazi získajú finančné odmeny. Lotériou chce štát motivovať ľudí, aby si pri nákupoch pýtali doklady o zaplatení. Ročné daňové úniky v oblasti obchodu či služieb na pokladničných blokoch sa odhadujú na 100 až 150 miliónov eur.
Bary a reštaurácie okrádajú zákazníkov aj štát na DPH
12. 3. 2013
Takmer polovica zo 171 kontrolovaných podnikov po celom Slovensku chcela okrádať štát o príjmy z DPH.
Zistili to kontrolóri FR počas akcie Večerné mesto. Zameraná bola najmä na reštaurácie, pivárne či večerné kluby. Kontrolóri prezerali aj používanie elektronických registračných pokladníc v prevádzkach. V 83 prípadoch sa prevádzkovatelia snažili okradnúť štát aj svojich zákazníkov tým, že nepostupovali v súlade so zákonom a porušovali daňové zákony.
Ďalším pochybením zo strany prevádzkarov pohostinstiev bolo vydávanie takzvaných predbežných dokladov. Najzávažnejším porušením zákona boli pokladnice, ktoré nie sú zaregistrované na daňovom úrade, ale tlačia štandardné bloky.
Porovnanie platov 20 rokov po rozpade Československa
8. 3. 2013
Dvadsať rokov po rozdelení federácie sa na Čechov stále pozeráme ako na bohatších susedov.
Potvrdzuje to aj aktuálne porovnanie platov v Čechách a na Slovensku. Priemerný Čech zarobí mesačne o 157 eur viac ako priemerný Slovák.
Konkrétne za rok 2012 dostával priemerný Slovák mesačne 805 eur, priemerný Čech zarobil 24.422 Kč, teda 956 eur. V posledných rokoch slovenské mzdy rástli o čosi rýchlejšie ako tie české, pričom inflácia bola zhruba rovnaká. V roku 2012 však už obe krajiny zaznamenali mierny pokles reálnych miezd.