Bez ohľadu na to, čo sa pokazí, vždy to na prvý pohľad vyzerá byť v poriadku.

Nech budete robiť čokoľvek, aj tak sa najhoršia možná konštelácia raz musí vyskytnúť.

To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Vytráca sa všetka spravodlivosť, ak každému nie je dovolené mať to, čo je jeho.

Otcov zločin alebo trest nemôže nijako poškvrniť syna.

Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.

V záplave dát v informačnej spoločnosti prežijú iba tí s intuíciou.

Ak má pes peniaze, je z neho pán Pes.

Peniaze sú koreňom všetkého zla – ale človek potrebuje nejaké korene.