Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin

Čas, potrebný na to, aby ste späť získali povesť zničenú klebetou, je nepriamo úmerný k času, potrebnému na stratu povesti.

Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.

Najproduktívnejšou silou je ľudské sebectvo.

Rozumné je neveriť prítomnému šťastiu.

Až na konci života zistíte, že ste sa po celý čas driapali na nesprávny vrchol.

Peniaze sú pre človeka vzduchom. Zle sa mu bez nich dýcha.

Keď dvaja dostanú tú istú informáciu, nikdy z nej nevyvodia ten istý záver.

Nie je žiadna hanba nebyť bohatým. Ale ani žiadna výhoda.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“