Murphy radí
Nebo je v nebi
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
(Zrnká úsmevu)
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)
Prečo máme radi informáciu?
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Ja nič, to Murphy
Každý má toľko, koľko si zaslúži.
Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.
O vašom mieste pod Slnkom bude rozhodovať len a len to, akú veľkú informáciu budete mať. V živote prestane platiť: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“ a začne platiť nové: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale byť prvý!
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)