Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.
Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.
Prvým mýtom je, že nejaké riadenie vôbec existuje.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy o láske
Počet žien, ktoré sa mužovi páčia, rastie úmerne s jeho vekom.
Ženy sú k mužom dobré nielen vtedy, keď niečo chcú, ale aj vtedy, keď niečo budú chcieť.
Keby sa všetky styky, aj sexuálne, udržiavali výlučne prostredníctvom advokátov, počet rodinných hádok by značne klesol.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákonník
Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.
Plat vám zvýšia práve v deň, keď si súd vyžiada potvrdenie o výške príjmov.
Mýliť sa je ľudské ale výsledok stojí za to.
(Murphyho zrnká II)
Čas a história
Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.
Z minulosti sa nedá získať oheň, iba popol.
Čas je ako cirkus - vždy sa zbalí a odíde inam.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)