Murphy radí
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak sa vyskytne štandardná situácia, tak pre ňu treba vymýšľať detailné pravidlá riešenia.
Veci sa zlepšujú len preto, aby sa vzápätí mohli neopraviteľne pokaziť.
Ak sa pokúšate angažovať "univerzálne schopných ľudí", tak veľmi rýchlo zistíte, že ste paradoxne obklopený priemernými.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
(Murphyho zákonník)
Veci sa kazia
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
(Murphyho zrnká II)