Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.

Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Hmota sa ničí priamoúmerne k svojej hodnote. Preto sa zničí vždy to, čo je pre vás najcennejšie.

Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.

Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.

Čím viac toho ľuďom natárate, tým menej si budú pamätať.

To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.

Pravdivosť tvrdenia nezávisí od jeho vierohodnosti a naopak.